Monika ZbínováKeď sme mali na strednej škole hodiny informatiky, sťahovala som si do počítača a potom na disketu obrázky z prvej Superstar. Ale časy pomalého internetu, na ktorý sa dalo pripojiť len raz za týždeň, sú už za nami. Dnes je všetko online – stačí pár klikov a ľahko nájdete a stiahnete si všetko, čo potrebujete.
Pixa však neslúži na zbieranie obrázkov mačiatok alebo memov s Ryanom Gosslingom. Je určená pre tých, ktorí s obrázkami pracujú trochu viac a inak ako bežní ľudia. Zaľúbenie nájde u grafikov, dizajnérov, ale aj blogerov, príp. social media maniakov. Všetci títo ľudia majú niečo spoločné – dosť často sa hrabú na internete, aby našli perfektný obrázok pre konkrétne použitie.
Ako to v takýchto prípadoch býva, nájdete (aj) to, čo nehľadáte. Výsledkom je bordel na pracovnej ploche alebo whatever kam sa vám tie obrázky sťahujú.
Vždy je tu aj možnosť hádzať si všetko do jedného priečinka, podpriečinkov a podpodpriečinkov, v ktorých budete mať vlastný systém. Ale poznáte to: aj písať sa dá v klasickom TextEdite, ale nikto to nerobí.
Pixa dizajnom pripomína iPhoto, aj preto sa v appke hneď zorientujete. Ak už máte nejakú svoju zbierku obrážtekov, v ktorých máte/chcete si spraviť poriadok, rovno ju tam nasypte. Pixa má vlastnú knižnicu, takže originály môžete potom vyhodiť, aby nezaberali miesto na disku dvakrát.
Aké by to bolo organizovanie, keby sme mali všetko len v jednej veľkej knižnici? Jednou z najväčších výhod tejto appky je, že automaticky po pridaní obrázku ho otaguje podľa veľkosti a farby. Na báze live foldrov ich rozdelí na small, medium a large a osobitne ešte odfiltruje ikony a vektorové obrázky. To isté aj s farbou, takže ak budete hľadať nejaký obrázok ladený domodra, stačí kliknúť v sidebare na blue a môžete sa pekne zladiť. Ešte raz – toto základné filtrovanie robí Pixa automaticky na pozadí bez toho, aby ste pohli prstom.
Samozrejme, obrázky si môžete tagovať aj sami. Ja som sa na to tiež strojila, keď som začala Pixu používať, ale potom som na to prakticky nemala čas. Viac využívam funkciu projektov – vytvorila som si osobitný projekt pre každú stránku, o ktorú sa starám. Keď napr. na svojom blogu použijem nejaký obrázok z mojej Pixa knižnice, pridám ho do projektu Monicqa.sk – tak viem, ktorý obrázok som už kde použila, aby som sa neopakovala.
V detaile obrázku potom vidíte všetky možné info, ktoré potrebujete – typ, veľkosť, rozlíšenie, odkiaľ bol stiahnutý, v akých projektoch ho mám zaradený, dokonca aj metadáta a EXIF. K obrázkom sa dajú pridávať poznámky. Logicky – čím viac info o danom obrázku, tým ľahšie ho potom nájdete. Pri vyhľadávaní môžete kombinovať tagy, farby, rozlíšenie – čokoľvek, aby ste výsledky zúžili na tie naozaj relevantné.
Samozrejme, obrázky si netriedime len preto, aby sme sa tešili, že v nich máme poriadok. Čo teda s obrázkom, ku ktorému sa neskôr prepracujete a chcete ho použiť? Môžete si ho zobraziť v náhľade, otvoriť v inej appke (ja väčšinou vo Photoshope), nahrať do cloudu (k dispo je Dropbox a CloudApp), spraviť si z neho template (napr. template iOS ikony, wallpaperu a pod.), alebo ho skrátka vyexportovať či dočasne dragnúť na plochu, kde si s ním môžete robiť čokoľvek.
Pixa dokáže robiť aj screenshoty z webu a pomocou rozšírení (Safari, Chrome) naťahovať viacero obrázkov naraz. Obrázkovú knižnicu si môžete umiestniť do Dropboxu – tým pádom si synchronizujete komplet zbierku a nastavenia na všetky zariadenia, ktoré používate.
Má ešte veľa rôznych drobných vymožeností, ale nechcem zbytočne prepisovať zoznam funkcií z webu.
Pre mňa je Pixa appka, ktorá zvládne to, čo aj iné, ktoré sú možno zadarmo (napr. Evernote), ale pre dosiahnutie rovnakého použitia by som ich musela skombinovať niekoľko naraz. 22 € je pomerne veľa, ale keby sa mám rozhodovať druhýkrát, určite investujem (veď ju používam už vyše roka). Málokedy vidieť program, ktorý výborne vyzerá, funguje takmer bezchybne, a ponúka také užitočné funkcie, o ktorých som ani nevedela, že mi uľahčia prácu.
Ale čo vás budem toľko namotávať, stiahnite si demo na 10 dní a vyskúšajte sami.
