American wife je taká hybridná kniha. NIe je to autobiografia, lebo bývalá pani prezidentová ju sama nenapísala. NIe je to ani biografia, lebo hoci sa opiera o skutočné fakty, je tam aj mnoho vymyslených vecí. Ale čo je dôležité, výborne sa číta.

NIe som fanúšikom životopisov. Čítala som asi len jeden, Steva Jobsa. Pre mňa sú to knihy, ktoré slúžia skôr na doplnenie informácií o zaujímavej osobnosti. Čiže v prvom rade musí byť pre mňa človek, ktorého životopis čítam, niečím príťažlivý.

Všetko, čo som urobila, je, že som si ho vzala. Vy ste tí, čo ste mu dali moc.

Laura Bushová – naozaj už nie je tajomstvom, že kniha je o nej – patrí do kategórie ľudí, ku ktorým nemám žiadny vzťah – pozitívny ani negatívny. O jej manželovi viem zopár základných faktov v rámci všeobecného rozhľadu – že bol dvojnásobným prezidentom USA, počas jeho pôsobenia padli Dvojičky a George potom poslal na oplátku urobiť poriadok svojich vojakov do Iraku.

O jeho žene som nevedela dodnes viac ako jej krstné meno.

Pokojne by to mohla byť kniha o Michelle Obamovej alebo Hillary Clintonovej. Alebo o princeznej Diane, kráľovnej alžbete alebo monackej princeznej alebo švédskej kráľovnej.

Prečo menujem samé ženy?

Keby to bol príbeh o mužovi, príbeh by obsahoval oveľa menej emócií a oveľa viac faktov, ktoré hladkajú chlapské ego. Ale je to príbeh o žene.

Tri štvrtiny knihy – a to je dobrých 450 strán – sú o obyčajnej žene. Žene, ktorá zažije nemilé prekvapenie v rodine, nešťastie vo vzťahoch, má problémy s peniazmi i s najlepšou kamarátkou. Keď sa konečne vydá, jediné, čo naozaj chce, je normálny pokojný život.

Každý z nás je úbohý takým alebo onakým spôsobom, a trik je vziať si toho človeka, ktorého úbohosť dokážete tolerovať.

Hoci vie, že jej muž má vyššie ambície ako len viesť rodinnú firmu s mäsom a trošku vŕtať do politickej kariéry, nikdy by jej nenapadlo, že sa stane raz prvou dámou USA.

Keď som mala dvadsať a pracovala som ako učiteľka a knihovníčka s deťmi z chudobných rodín, myslela som si, že je to začiatok. Že môj príspevok spoločnosti bude pokračovať a narastať. V skutočnosti, vtedy som prispela najviac.

george-bush-laura-bushova

Keď sa tak stane, nečítame o Alice (tak sa v knihe volá jej postava), ako o niekom vzdialenom, ktorého život je pre nás nepochopiteľný. Alice je „jedna z nás“. Vždy som uvažovala o tom, ako skutočne prežívajú slávu takéto osobnosti. A práve táto kniha mi pomohla vnímať nadobudnutú slávu ako niečo, čo mení životy, ale nie osobnosť.

Neskôr v toto ráno na diskusii proti rakovine prsníka v hotelovej sále Arlingtone vo Virginii budem mať oblečený červený ľanový kostým a budem povzbudzovať ženy, aby prestali fajčiť, pravidelne cvičili a naplánovali si skorú mamografiu po štyridsiatke. Toto poobedie sa stretnem so svojou dcérou a urobím prehliadku Bieleho domu skupine štyridsiatich tretiakov, ktorí na oplátku na moju počesť predvedú God Bless America na večernom plese. Nenarodila som sa, aby som stála pred davmi, udeľovala rady a výzvy, a po všetkých tých prípravách by som povedala, že som ako verejný rečník len mierne lepšia od priemeru. Jednako sa snažím dokázať, že som manželkou prezidenta Spojených štátov a usilujem sa byť dobrou ženou.

Alice si jednoznačne získala moje sympatie. Hlavne preto, že sa nesnaží zapôsobiť a hovorí otvorene o svojich úspechoch, ale i pochybnostiach a pádoch.

Pre iných som symbolom. Pre mňa som bola vždy len sama sebou.

Pre nás je American wife len ďalším príbehom, úplne inak ju určite čítajú Američania. Napriek tomu ide o veľmi zaujímavú a dobre napísanú knihu, ktorú odporúčam všetkým ženským dušiam.

P. S.: Napriek naozaj skvelému čítaniu som už dávno nevidela tak zle preloženú knihu a ešte s toľkými chybami. Mám pocit, že niektoré pasáže by som preložila lepšie s mojou „titulkovou angličtinou“. Ale nenechajte si tým pokaziť zážitok z čítania. 

P. S2: Obálka je parádna a páči sa mi ešte viac, ako v origináli! :)

 
American wife je taká hybridná kniha. NIe je to autobiografia, lebo bývalá pani prezidentová ju sama nenapísala. NIe je to ani biografia, lebo hoci sa opiera o skutočné fakty, je tam aj mnoho vymyslených vecí. Ale čo je dôležité, výborne sa číta. NIe som fanúšikom životopisov. Čítala som asi len jeden, Steva Jobsa. Pre mňa sú to knihy, ktoré slúžia skôr na doplnenie informácií o zaujímavej osobnosti. Čiže v prvom rade musí byť pre mňa človek, ktorého životopis čítam, niečím príťažlivý. Všetko, čo som urobila, je, že som si ho vzala. Vy ste tí, čo ste mu dali moc. Laura Bushová - naozaj už nie je tajomstvom, že kniha je o nej - patrí do kategórie ľudí, ku ktorým nemám žiadny vzťah - pozitívny ani negatívny. O jej manželovi viem zopár základných faktov v rámci všeobecného rozhľadu - že bol dvojnásobným prezidentom USA, počas jeho pôsobenia padli Dvojičky a George potom poslal na oplátku urobiť poriadok svojich vojakov do Iraku. O jeho žene som nevedela dodnes viac ako jej krstné meno. Pokojne by to mohla byť kniha o Michelle Obamovej alebo Hillary Clintonovej. Alebo o princeznej Diane, kráľovnej alžbete alebo monackej princeznej alebo švédskej kráľovnej. Prečo menujem samé ženy? Keby to bol príbeh o mužovi, príbeh by obsahoval oveľa menej emócií a oveľa viac faktov, ktoré hladkajú chlapské ego. Ale je to príbeh o žene. Tri štvrtiny knihy - a to je dobrých 450 strán - sú o obyčajnej žene. Žene, ktorá zažije nemilé prekvapenie v rodine, nešťastie vo vzťahoch, má problémy s peniazmi i s najlepšou kamarátkou. Keď sa konečne vydá, jediné, čo naozaj chce, je normálny pokojný život. Každý z nás je úbohý takým alebo onakým spôsobom, a trik je vziať si toho človeka, ktorého úbohosť dokážete tolerovať. Hoci vie, že jej muž má vyššie ambície ako len viesť rodinnú firmu s mäsom a trošku vŕtať do politickej kariéry, nikdy by jej nenapadlo, že sa stane raz prvou dámou USA. Keď som mala dvadsať a pracovala som ako učiteľka a knihovníčka s deťmi z chudobných rodín, myslela som si, že je to začiatok. Že môj príspevok spoločnosti bude pokračovať a narastať. V skutočnosti, vtedy som prispela najviac. Keď sa tak stane, nečítame o Alice (tak sa v knihe volá jej postava), ako o niekom vzdialenom, ktorého život je pre nás nepochopiteľný. Alice je „jedna z nás“. Vždy som uvažovala o tom, ako skutočne prežívajú slávu takéto osobnosti. A práve táto kniha mi pomohla vnímať nadobudnutú slávu ako niečo, čo mení životy, ale nie osobnosť. Neskôr v toto ráno na diskusii proti rakovine prsníka v hotelovej sále Arlingtone vo Virginii budem mať oblečený červený ľanový kostým a budem povzbudzovať ženy, aby prestali fajčiť, pravidelne cvičili a naplánovali si skorú mamografiu po štyridsiatke. Toto poobedie sa stretnem so svojou dcérou a urobím prehliadku Bieleho domu skupine štyridsiatich tretiakov, ktorí na oplátku na moju počesť predvedú God Bless America na večernom plese. Nenarodila som sa, aby som stála pred davmi, udeľovala rady a výzvy, a po všetkých tých prípravách by som…
Téma - 8
Dej - 8.5
Postavy - 7.5
Štýl - 8

8

8

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*
*