Monika ZbínováPre knihy z Hostu mám zvláštnu slabosť. A stačil jeden pohľad na Možnosti milostného románu a bolo mi jasné, kto to má na svedomí. Výtvory Martina Pecinu skrátka chceš mať doma na poličke. Sorry, e-knihy. :P
Okrem nadšených pochvál od knihomoľských kamošov som o knihe nevedela veľa. Názov napovedá, že rozprávať sa bude o láske. O vzťahu. O jeho konci. A príčinách prečo. To všetko sa dozviete už v úvode, takže #nospoiler. Autor sa netají ani tým, že ide o príbeh z jeho vlastného života.
Čítalo sa mi to veľmi zvláštne. Spočiatku pomaly, po troškách. Jednak je to dôsledok krátkych kapitol – niektoré majú len pol strany, tie najdlhšie tak zo 10. Nie je to priamočiary príbeh od zoznámenie sa cez prvé hádky až po rozchodové boliestky.
Nádych, kúsok deja, prestávka. Výdych. Za tým krátky, zdanlivo nesúvisiaci text reportáže z internetu. Spomienka na starých rodičov. Úryvok z inej knihy. Rozhovor autora so samým sebou. V strede knihy register mien. Niektoré časti prešpikované magickým realizmom. Niečo napísala ona (Nina). Alebo nie?
Nádych, výdych.
Aj keď som na začiatku pochybovala, úplne ma to dostalo. Samotný príbeh je taký tuctový, že sa to mohlo stať hocikomu. Ale to ponorenie sa do seba, svojich myšlienok, pocitov, vnútorných rozporov… tá forma (!) bola fantastická. Tá autentickosť bola fantastická. Tá hra s čitateľom bola fantastická. Bola som jednoznačne #TeamJan, no a potom som sa dostala na koniec a stalo sa ešte niečo iné. Čítala som o dvoch cudzích ľuďoch, ale zrazu som ulietala preč premýšľať nad sebou a vlastnými paralelami.
Toto je 5-hviezdičková kniha už len preto, že takýchto originálnych počinov veľa nie je. Táto kniha žije. Dýcha.
Nádych, výdych.
