Mária Bejdová: Primátor

Písať recenzie na slovenské knihy je občas dosť nevďačné. Každý každého pozná a len recenzenti s hrošou kožou si dovoľujú povedať svoj názor úprimne. Veď prečo si niekoho zbytočne pohnevať?

Pre mňa je úprimnosť dôležitá vlastnosť a nie je to inak ani pri knihách. A preto napriek tomu, že autorku novinky Primátor poznám (aj keď zatiaľ len virtuálne) a vážim si ju, zámer napísať môj (negatívny) názor na jej prvotinu to nijako neovplyvní.

Začnem aspoň niečím pozitívnym. Musím uznať, že načasovanie vydania tejto knihy nemohlo byť lepšie – zvolebnieva sa nám, a téma voľby primátorov, starostov či poslancov do zastupiteľstiev je najaktuálnejšia práve teraz. Stačilo by spracovať túto tému šikovne, príťažlivo a čítavo a kniha by sa predávala aj sama.

Lenže.

Novinka Primátor od nádejnej slovenskej autorky Márie Bejdovej sa začína v období, kedy je ešte do volieb ďaleko. Na jednej strane je potenciálny šéf novej volebnej kampane, na druhej strane potenciálny kandidát na primátora. Na konci knihy sú voľby a medzitým zápletka. Najskôr to ide dobre, potom sa niečo pokazí, niekto sa do toho zamotá a samozrejme nechýba štipka romantiky. Neviem, či sa to dalo napísať ešte viac klišéovitejšie.

Hoci sa dej rýchlo rozbehne, rovnako rýchlo začne škrípať. Približne na mieste, kde som začala premýšľať o tom, akú má kandidát na primátora vlastne motiváciu kandidovať. Celkovo je psychológia postáv veľmi slabá, možno aj preto, že na malom priestore ich nájdeme celkom dosť. Každá má jasnú a presne vymedzenú úlohu, rovnako ako figúrky na šachovnici, takže vás nikto svojím konaním neprekvapí.

Ak by sme to prijali ako súčasť oddychového žánru, mohla by knihu zachrániť dobrá zápletka. Tú nebudem prezrádzať, ale je ako vystrihnutá z reálneho života. Dokonca až natoľko, že čítať to takto zbeletrizovane neprináša žiadny pôžitok. V okamihu, keď sa na scéne zjaví nová postava a vy pochopíte jej úlohu, je vám zároveň jasné, kam sa bude jej scenár ďalej uberať. Z toho vzniká predvídateľný príbeh, ktorý som si sama pre seba označila ako záchodové čítanie: literatúra, ktorá baví, len keď sa fakt nudíte.

Do toho musím pripočítať ešte zvláštne využitie bratislavských reálií – hoci nie je nikde napísané, že ide o Bratislavu, je to jasné, a možno by použitie reálnych názvov ulíc a podnikov dodalo knihe aspoň trochu chýbajúcej šťavy.

Ako čerešničku na torte spomeniem ešte obálku – rozumiem symbolike, ale považujem to za odfláknutú prácu urobenú za 10 minút na kolene. Atraktivitu knihe rozhodne nepridáva.

Písať recenzie na slovenské knihy je občas dosť nevďačné. Každý každého pozná a len recenzenti s hrošou kožou si dovoľujú povedať svoj názor úprimne. Veď prečo si niekoho zbytočne pohnevať? Pre mňa je úprimnosť dôležitá vlastnosť a nie je to inak ani pri knihách. A preto napriek tomu, že autorku novinky Primátor poznám (aj keď zatiaľ len virtuálne) a vážim si ju, zámer napísať môj (negatívny) názor na jej prvotinu to nijako neovplyvní. Začnem aspoň niečím pozitívnym. Musím uznať, že načasovanie vydania tejto knihy nemohlo byť lepšie - zvolebnieva sa nám, a téma voľby primátorov, starostov či poslancov do zastupiteľstiev…
Téma - 7
Dej - 5
Postavy - 4
Štýl - 3

4.8

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

You May Also Like