Monika ZbínováRaz, keď som bola ešte malá a chystala som sa tuším akurát do školy, počula som v rádiu krátky rozhovor. Moderátor sa pýtal niekoho, kto volal do rádia:
– A čo máš dnes na pláne?
Ten druhý mu odpovedal:
– Ále, len nejaké vybavovačky.
Tá odpoveď ma vtedy fascinovala, aj keď je dosť možné, že realita vybavovačiek vôbec nemusela byť taká ružová, ako si ju ja predstavujem. Pre moju detskú fantáziu to však znamenalo úplne niečo iné – byť slobodná a robiť celý deň to, čo chcem ja, organizovať si svoj program sama podľa toho, čo je dôležité a čo nie. Pre žiačku základnej školy, ktorej rozvrh hodín, dní, týždňov a mesiacov je organizovaný na dlhé roky dopredu, to bol pekný sen. A ten vo mne nielen podvedome ostal, ale sa momentálne aj napĺňa.
Na otázku: Čo robíš? hanblivo odpovedám: Som podnikateľka. Toto slovo má u nás, žiaľ, negatívny náboj, hlavne u priaznivcov istôt. Tí očakávajú, že každý podnikateľ chodí trikrát ročne na dovolenky, vozí sa v Mercedese a vlastne nerobí nič iné, ako rozmýšľa, kde najbližšie okradne štát na daniach. Ak človek podniká poctivo, je fajn, že zarobí podľa toho, aký je šikovný. Ale otázka peňazí nie je pre mňa to najdôležitejšou.
Aké výhody života na voľnej nohe si užívam ja?
Vstávam, kedy chcem
Niekedy vstanem o desiatej, niekedy na obed a niekedy až poobede. Niektorí sa za to na mňa krivo dívajú. Občas vysvetľujem, že pracujem v noci, a preto neprespím pol dňa, iba to mám posunuté. Ale aj keby – zastávam názor, že telo si samo určuje, koľko potrebuje spať. Aký má zmysel to, že vstanem nevyspatá a potom budem celý deň…
a) rozbitá ako cigánska hračka a nič sa mi nebude chcieť urobiť, alebo
b) liať do seba energeťáky, aby som vládala stáť na nohách?
Sama si určujem pracovný čas
Keď vstanem, mám pred sebou úplne piánko program dňa – pri raňajkách si pozriem nejaký nový diel seriálu alebo ďalšiu časť Simpsonovcov. Prečítam, čo je nové – Facebook, Twitter, nové maily a vybavím najurgentnejšie veci. Potom si dám kávu a sadnem si k nejakej polopracovnej činnosti (napr. napíšem článok na blog). Keď treba, vybehnem do obchodu, na poštu, za našimi a tak.
Pracujem hlavne večer a v noci (pokiaľ nehoria termíny). V noci svet okolo mňa spí. Telefóny nezvonia, do mailovej schránky chodia len vygenerované newslettre a na Facebooku klesá frekvencia statusov, odkazov a videí. V noci je menšia šanca, že ma niekto vyruší alebo mi ponúkne zaujímavý zdroj rozptýlenia. Je to, skrátka, súhrn rôznych faktorov, ktoré pôsobia na moju psychiku a robia ma viac produktívnejšou.
Takýchto nočných sovičiek poznám viac, na Twitteri to síce večer žije, ale neskôr sa to už upokojí. Začína sa pracovať. (Neriešim otázku zdravia, lebo to je to isté, ako riešiť, nakoľko prospešná je pre nás káva, čokoláda alebo vajcia.)
Okrem toho, občas sa vyskytnú aj také chvíle, že jednoducho náladu na prácu nemám, nech je to hocičo, čo ma baví. Napríklad vtedy, keď si dám večer výdatný kúpeľ a jediné, na čo mám chuť, je zvaliť sa do postele a pozrieť si nejaký dobrý film. A viete, čo je skvelé? Že to skutočne môžem urobiť. Jednoducho si poviem dokončím to zajtra a je to.
Vyberám si pracovné prostredie
Som hrdá na svoj pracovný stôl. Ak by mi to stačilo, mala by som na ňom len Macbook Air. Bez káblov, bez ničoho. Z praktických dôvodov na ňom mám veľký iMac a vecičky okolo toho – klávesnicu, myš, stojan s iPhonom, reproduktory… Ale to je všetko – žiadny bordel, šálky, papiere… všetko, čo je tu naviac, ma rozptyľuje.
Neviem si predstaviť, že by som pracovala niekde v kancelárii, kde by mi pridelili kúsok miesta, nejaký erárny počítač, rozheganú stoličku, na ktorej sa húpalo predo mnou už 10 ľudí.
Toto je miesto, kde tvorím. Aj keby okolo mňa mali traktory padať, tu sa musím cítiť absolútne pohodlne. Ale tiež, môžem sa dnes zbaliť a zajtra byť úplne v inom štáte. Stačí mi počítač a internetové pripojenie.
Dovolenkujem, keď som unavená
Neorientujem sa v systéme dovoleniek. Koľko majú zamestnaní ľudia dovolenky? Dva týždne? Tri? Možno si myslíte, že ja to číslo teraz prebijem. Naopak. Minulý rok som mala tuším dovolenku len pár dní, čo sme boli v Nórsku. Viac dovolenky som oficiálne nepotrebovala. Keď som si chcela oddýchnuť, trochu som zmiernila tempo.
Nevidím výhodu v tzv. celozávodných dovolenkách. V normálnych firmách je to už tak, že dovolenku si môže človek vybrať kedy chce, ale ani tam nie je veľmi slobodný (teraz má dovolenku iný kolega, teraz nie, lebo uvádzame nový produkt…). Ja si dovolenku robím vtedy, keď som unavená.
Štátne sviatky ani soboty pre mňa neexistujú (iba nedele si držím a vtedy skutočne nepracujem). Ak zrovna vtedy potrebujem na niečom pracovať, tak pracujem. A oddýchnem si inokedy. Ja rozhodujem o tom, či ešte potiahnem alebo vypnem. To je úžasné a veľmi produktívne. Nemusím sa nikoho pýtať, keď chcem ísť k lekárovi, keď chcem ísť na nejaký jednodňový výlet, alebo na spomínané vybavovačky. Môžem si hocikedy naplánovať odísť na týždeň do Londýna.
Úžasné na všetkých týchto výhodách je aj to, že ja sa neprispôsobujem im, ale ony mne. Z toho, čo som popísala, môže môj život a moja práca znieť ako flákanie. Ale neznamená to, že sa skutočne flákam. Ja normálne a reálne pracujem, toto sú len výhody, ktoré môj štýl práce sprevádzajú.
A ako ste na tom vy?
15 comments
Trafila si klinec po hlavicke hlavne v tej casti o vnimani slova “podnikatel” na Slovensku. Je smutne, ze je synonymom slova “mafian” a podobne.
Momentalne sa aj ja pokusam nastavit si veci v zivote tak, aby som zil a tvoril podobne ako ty. Prachy u mna tiez nie su primarnym faktorom urcujucim, ci som stastny alebo nie, ide o hlavne o tu slobodu a moznost robit kedy uznam za vhodne.
Ahoj, článok veľmi pekný. Na Slovensku je to s pojmom podnikateľ smutné, ale môžu za to takí (a priznajme si že ich je veľa), ktorí chcú zbohatnúť z večera do rána a o nič iného im nejde.
Monika, ešte jedna otázočka, neviem či máš/plánuješ rodinu, ale ako by si to brala, keby si vedela, že musíš zabezpečiť prostriedky aj pre iných? Zmenilo by sa niečo?
Stanley, dík za pochvalu.
Rodinu zatiaľ nemám, takže s jej príchodom by sa určite niečo zmenilo. Ale možno práve domáce prostredie by bolo výhodou, predsa len starostlivosť o rodinu z času ukrojí, ale zase tým, že nemusím nutne nikam cestovať, by to mohlo byť ľahšie.
Znie to ako z rozprávky :-)
Ako dlho už podnikáš? Som študent, no čoskoro skončím školu a tiež by som chcel skúsiť takto podnikať na vlastnej nohe ako ty. Muselo to byť riadne rozhodnutie, že sa začneš živiť na vlastnú päsť. Myslíš že by som sa zvládol hneď po škole osamostatniť (zatiaľ bývam u rodičov) a zarábať si na seba? Ako si to riešila ty? Trvalo ti to dlho kým si sa osamostatnila?
Vidím v tom docela risk, no vyzerá že ty si to zvládla na jednotku :-)
Podnikám od januára 2011. Ak ťa rodičia podporia (lebo zo začiatku tie zárobky budú malé a neisté), tak určite choď do toho. Alebo si zatiaľ zožeň prácu, popri ktorej budeš ešte rozbiehať vlastné veci.
U mňa to bolo práve tým druhým spôsobom – viac nájdeš v tomto staršom článku :)
http://www.monicqa.sk/it/z-krestanskej-organizacie-do-najvacsej-slovenskej-banky/
Fiha, to som netušil.
Tak to potom klobúk dole keď stíhaš pracovať v banke a ešte aj popri tom rozbiehaš vlastné podnikanie :-)
Pod toto sa mozem podpisat a to som 8. maja oslavila 17 rokov na volnej nohe. Nikdy som zamestnana nebola a neviem si ani predstavit, ake to je, pytat dovolenku alebo povolenie ist k lekarovi.
Tiez som najproduktivnejsia po osmej vecer, no rano zo mna vela uzitku nie je. Blbe je, ked musim rano tlmocit, napriklad pracovne ranajky.
Drzim palce, aby ti to dobre klapalo aj nadalej.
milujem takéto články, ja osobne som si už dávnejšie určil dve životné priority:
1. vstávať budem kedy chcem,
2. budem žiť v krajine, kde bude skoro stále teplo a leto.
mne sa páči na “živote na voľnej nohe” hlavne to vstávanie, v podstate keď porovnám stredoškolský a vysokoškolský život, je to skoro rovnaký rozdiel – zamestnanec vs. človek na voľnej nohe
(som vysokoškolák)
Štefan – keď si študent, najlepšie je začať už teraz, máš študentské istoty. Ak si založíš živnosť počas štúdia, nemusíš platiť žiadne odvody (aspoň na začiatku), si pod menším tlakom, že si musíš zarábať na chleba, atď. Môžeš sa sústrediť len na to hlavné (popri škole samozrejme).
a ešte som si spomenul, v noci som tiež najproduktívnejší, vtedy sa dokážem prepnúť do takého toho režimu, kedy nevnímam nič okolo seba a sústredím sa len na prácu, kto programoval alebo aspoň videl film Social Network, vie o čom hovorím
ten tvoj pracovný stôl je super, ani ja neznášam káble a mám rad minimum veci na stole, akurát tie repráčiky sa mi nepáčia ale to je vec vkusu
Tie “repráčiky” ako ich nazývaš sú Harman Kardon Soundsticks III. Mám ich veľmi rada. Už sa na ne niekto pýtal, tak toto sú ony: http://www.swp.sk/shop_products/Soundsticks+III/
K porovnaniu so študentským životom – v podstate máš pravdu, ale tam si zase nenavyberáš, čo budeš robiť – musíš plniť školské “úlohy” aj keď nechceš. (A to aj keď študuješ, čo ťa baví.) Ja som študovala slovenčinu, bavilo ma to, ale veľakrát som mala nervy, že musím márniť čas na zbytočných prednáškach a seminároch, ktorých bolo, nanešťastie, dosť veľa :(
Tak repráčiku budú asi kvalitné, keď počujem Harman Kardon. Ja mám skôr na mysli štýl :) …ale ako som vravel, vec vkusu.
Všetko je pravda, Monika, niet nad slobodu. Ale určite je lepšie – aj v rámci timemanagementu, aj z hľadiska psychológie – urobiť si najdôležitejšiu prácu dopoludnia a neskôr už len menej dôležitú alebo žiadnu.. Teda zábava, šport, kultúra + priatelia, partner, rodina a blízki.Tiež sa mi to nezdalo, ale nedá sa to porovnať:)
S tým si dovolím nesúhlasiť. Nemôže to existovať ako jediná správna cesta. Skúšala som tie svoje vnútorné hodiny takto pretočiť, ale len tak umelo sa to nedá. Vždy sa vrátim naspäť. Podľa mňa to úplne závisí od individuality človeka a podmienkach, v ktorých žije.
Tento zivotny styl je uzasny a velmi pohodlny ked sa nemusite nikomu prisposobovat. Ako to vsak riesite s ohladom na priatela / priatelku? Co ked ma “normalnu” pracovnu dobu? Tam uz nastava trochu problem, ja som to vyriesil “prisposobenim sa” a vstavam teraz vacsinou okolo 7 rano. Da sa na to zvyknut, ale nie je to az take pohodlne.
Momentálne priateľa nemám, takže to na(ne)šťastie nemusím riešiť :) A keď budem mať, verím, že to vyriešim prirodzene, podľa toho, aký bude mať on režim :).