Už dávnejšie hladinu knižného sveta rozvíril projekt Drak sa vracia. Sledujem ho už od začiatku, fandím mu a vám dnes predstavujem človeka za ním stojaceho – Filipa Zemčíka, ktorého na Facebooku nájdete pod menom Ja Drak.

Ahoj, Drak. Môžeš sa na začiatok predstaviť ako živý človek, aby si čitatelia tohto blogu nemysleli, že sa rozprávam s nejakou rozprávkovou postavičkou?

Volám sa Filip Zemčík, mám 20 rokov, žijem na vidieku. Mám jedného staršieho brata, jedného mladšieho brata a jednu mladšiu sestru. Momentálne už neštudujem na vysokej škole, či budem a kde budem, to sa ešte nevie. Od tohto mesiaca ma môžete nájsť pracovať v Shtoorovi na Panskej. Na začiatku tohto roka sme založili Draksavracia.sk, teda baví ma literatúra. Zaujímam sa o ekonómiu a politickú filozofiu, mám prsty v Projekte Island – som libertarián. Na leto chystáme s mojim kamarátom a bývalým spolužiakom, ktorý teraz študuje v Edinburghu, netradičný projekt mestskej turistiky s názvom Walk With Me. Okrem toho hrám na gitare a celkom mám prehľad v súčasnej nezávislej hudbe.

Zaujíma ma hlavne projekt Drak sa vracia, sledujem ho očkom už od začiatku. Ako vznikol taký originálny názov?

Cez Vianoce vznikol nápad na poviedkový blog a bolo mu treba vymyslieť meno. Môj brat prišiel s názvom Drak sa vracia. Je to celkom cool, dobre sa zapamätá, je bez diakritiky a nie je od veci. Draksavracia.sk je len jeden z mnohých nápadov, ktoré sme mali, s tým rozdielom, že vyšiel na svetlo sveta a primerane sa rozbehol. Kľúčové je to, že som také niečo už dlhší čas chcel robiť.

Písanie poviedok nevyzerá na prvý pohľad ako cool činnosť, ktorej by sa venovalo veľa mladých ľudí. Ako ste získali prvých pisateľov?

Práveže dosť mladých ľudí píše. Väčšinou to boli moji spolužiaci a kamaráti z Bratislavy plus spolužiaci mladšieho brata. Po známostiach sa to šírilo ďalej a postupne prichádzali ľudia, ktorých som nevedel zaradiť. Prišli aj anonymní autori, ktorých totožnosť neviem doteraz. Uverejnili sme vlastne všetko, čo nám prišlo. Dnes je to vyše dvesto poviedok a básní od skoro päťdesiatich autorov.

Keď sa na to pozrieš kriticky, napr. keby si bol vydavateľ – koľko percent z toho sú naozaj kvalitné/nádejné veci?

Máme v pláne vydať malý e-book ako výber – kompiláciu z nášho blogu a rátame, že by sme do toho vybrali 10-12 textov.

Drak sa medzitým vyprofiloval, teraz je to už vlastne blog o knihách a poviedky sú len jeho súčasťou. Ako sa táto zmena udiala?

To je jednoduché. Brat chcel napísať článok o tom, čo by mal robiť dobrý slovenský literárny portál. Nakoniec z toho vzišlo, že ho spravíme my. Oddelili sme poviedkový blog od našich článkov a postupne sa z toho buduje v tom zmysle nejaký literárny portál.

Aké máte ciele? Lebo predpokladám, že taký ambiciózny projekt bude riadne cieľavedomý…

Úprimne, v tom, čo budeme robiť, chceme byť medzi najlepšími na Slovensku, prípadne v Česku. Napriek tomu, že konkurencie tu veľa nie je, od tej našej vysnívanej kvality máme ďaleko. Chceme písať, robiť rozhovory, hľadať zaujímavých ľudí, aby sme išli cestou ku kvalitnému obsahu. Možno nejaké videoblogy, recenzný portál by to veľmi nemusel byť. Čo sa týka rozšírenia, určite nechceme žiadny e-shop, ale chceli by sme nejaké vydavateľstvo pre e-booky, robiť marketing pre spisovateľov, natáčať videotrailery na knihy – o tých u nás ani nikto nechyruje a ešte chceme robiť párty, diskusie, burzy. Možno si za pár rokov otvoríme nejaký antikvariát v Modre, v Pezinku alebo v Bratislave.

Nedávno na internete prebehla horúca diskusia, ktorú spustil Rado Ondřejíček svojím článkom. Čo si o tejto kauze myslíš ty a na ktorú stranu by si sa postavil?

Rado Ondřejíček zabŕdol do osieho hniezda, pretože spisovatelia sú tu veľmi citliví a radi okolo seba robia auru dôležitosti. Vlastne išlo o to, ako robiť marketing v literatúre. Je pravda, že ľudia pohybujúci sa okolo kníh (vydavatelia, spisovatelia, propagátori) v zlom zmysle zaspali dobu. Avšak problém je oveľa zaujímavejší. Kľúčové je to, kto má lepšie roztiahnutie siete – obchody, distribúcia, ľudia medzi tým, blogeri, social media marketing, kritici, ľudia v médiách, všetci, čo hovoria a píšu o knihách – aby sa tie dôležité informácie rýchlo šírili k správnym ľuďom.

Hovorilo sa aj o tom, že je tu (zjednodušene) jedna skupina ľudí, ktorá číta bestsellery typu Matkin, Urbaníková atď., a druhá skupina, čítajúca kvalitnú literatúru, ktorá pokladá prvú skupinu kníh za brak. Zároveň akoby sa druhej skupine nevenovalo toľko pozornosti práve aj zacielením marketingu. Sú teda knihy dobré, ktoré akoby propagáciu nepotrebovali, a zlé, z ktorých sa zásluhou komerčnosti zainteresovaných stávajú hitmi?

Každá kniha potrebuje marketing. Nezáleží na tom, či je to kvalitná literatúra alebo „ľahká“ literatúra. Marketing neznamená komerciu. Napríklad Biblia má jeden z najlepších marketingov. Teda to, prečo ju všetci poznáme, je marketing. Nad tým sa už môže každý zamyslieť.

Netreba ale propagovat viac kvalitnú literatúru, keď tá ľahká sa predáva aj sama?

Ale ani tá zlá sa sama nepredáva. Za každým bestsellerom aj brakom je marketing.

Má na Slovensku šancu (mladý) začínajúci autor, ktorý chce vydať knihu? Ako sme na tom podľa teba v porovnaní s inými krajinami?

Na toto nie som expert. Šancu ma každý. Otázka je, či chce mladý človek písať (má o čom) a či sa vôbec majú knihy vydávať hneď potom, ako sa napíšu.

Aký máš vzťah k elektronickým knihám?

Máme doma s bratmi Kindle. Starší brat nečíta na ničom inom. E-booky sú iné ako knihy, ale tiež nesú v sebe len obsah, ktorý je podstatný. Forma e-booku je lepšia ako hard-cover, aj keď stará klasická kniha je krásna. Nemyslím si, že e-booky sú veľkým konkurentom klasickým knihám. Môžu pri sebe fungovať aj 100 rokov.

A na záver: aká je tvoja najobľúbenejšia kniha a ktorá kniha ťa v poslednej dobe najviac oslovila?

Najobľúbenejšia kniha je 9 poviedok od J. D. Salingera a asi najviac ma v poslednom čase oslovila kniha od amerického individualistického anarchistu 19. storočia Lysandera Spoonera: Natural Law, or the Science of Justice. Odporúčam.

Ak vás projekt Drak sa vracia zaujal, určite si naň kliknite a sledujte ho na Facebooku.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*
*