Monika ZbínováEurópska únia chce regulovať internet, reálne hrozí, že každú cookies bude musieť vopred schváliť každý používateľ. O internetovej legislatíve, trhu a Asociácií internetových médií s jej jedinou zamestnankyňou Veronikou Pizano.
Kto je to Veronika Pizano a čo robí?
Som manažérka Asociácie internetových médií (AIM) a doktorandka Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Tieto dve veci a všetky aktivity s nimi spojené momentálne napĺňajú všetok môj čas.
Čo je Asociácia internetových médií v skratke pre obyčajného človeka?
Združuje internetové médiá za účelom napĺňania spoločných cieľov, ktorými sú oficiálne meranie návštevnosti slovenského internetu, vytváranie podmienok a štandardov pre rozvoj internetového trhu. To sú základné dve veci, v ktorých sú zahrnuté ďalšie menšie aktivity a činnosti.
Internetové médiá v zmysle veľkých portálov?
Nielen tých, našimi členmi sú samozrejme veľké portály Azet.sk, Atlas.sk, Centrum.sk, Pravda.sk,Sme.sk, Zoznam.sk, ale aj homogénne stránky ako rodinka.sk, finance.sk, expres.sk a pod. Členmi sú vlastne spoločnosti, ktoré tieto portály prevádzkujú.
Ak by som takýto portál alebo stránku prevádzkovala, mala by som členstvo v AIM povinné? Alebo čo je motiváciou pre členstvo?
Členstvo nie je povinné a nesúvisí s meraním návštevnosti v AIM monitore. Stránka môže byť meraná a nemusí byť členom. Motiváciou je najčastejšie to, že spoločnosť sa priamo podieľa na smerovaní slovenského internetového trhu.
Čo máš na starosti ty ako manažérka?
Uf, no je to veľké množstvo malých a väčších činností. Som jediný zamestnanec AIM, lebo naša Správna rada, Metodická komisia sú volené a funkcie sú neplatené, pracovné skupiny fungujú zas na báze dobrovoľnosti. Mojou úlohou je najmä zabezpečovať komunikáciu, pripravovať materiály, organizovať akcie a vykonávať ďalšie činnosti, konkrétne je to zabezpečiť to, aby záujemcovia, ktorí chcú byť meraní, boli meraní, pripravovať stretnutia Správnej rady, Metodickej komisie, pracovných skupín a Členskej schôdze. Potom je to najmä legislatívna agenda, ktorá sa nám teraz kopí od Európskej únie, tam nám pomáha najmä úzka spolupráca s IAB Europe. Pomedzi to robím takú tú bežnú kancelársku robotu – zmluvy, faktúry, emaily, telefonáty. No a samozrejme správa stránky, príprava týždenného newslettra o novinkách vo svete internetu, občas sa do toho pritrafí nejaká drobná akcia ako seminár.
Postupne mi prichádzajú na um ďalšie veci, čo všetko do toho ešte spadá: správy o objeme online reklamy, tento rok sme mali Študentskú súťaž. S tým súvisia tlačové správy a pod. Tie úlohy prichádzajú v takých cykloch a najviac sa ich kopí tradične na jeseň a koniec roka.
Keď to tak zjednodušene povieme, AIM je akýmsi patrónom slovenského internetu?
Nedá sa to úplne tak povedať, ale chceme k tomu smerovať. A to tým, že od 1. 1. 2011 budú môcť byť naším členom aj agentúry. Následne od 1. 7. 2011 sa chceme transformovať na IAB Slovakia a naozaj prebrať vedúcu úlohu na slovenskom internete. Týka sa to najmä tej legislatívnej oblasti, ktorú som už spomínala, pretože je tu čoraz väčšia snaha regulovať internet.
Ako sa dá regulovať internet, keď dnes už každý môže písať a publikovať takmer čokoľvek?
Ide skôr o reguláciu z technického hľadiska. Minulý rok nás postihla novela zákona o vysielaní a retransmisii, ktorá reguluje online video. Teraz sa zas čaká na novelu o elektronických komunikáciách, kde sa jedna časť venuje cookies a reálne hrozí, že každá cookie by musela byť užívateľom vopred odsúhlasená. A momentálne Európska komisia rieši reguláciu online behaviorálne cielenej reklamy.
IAB Europe a všetky organizácie sa snažia presvedčiť komisiu, že cesta samoregulácie je najlepšia pre všetky strany a dúfam, že sa nám ich aj podarí presvedčiť. Ale následne má komisia v pláne aj ďalšie oblasti od sieťovej neutrality cez ochranu údajov a súkromia užívateľov až po mobilné platformy.
Čo je to behaviorálne cielená reklama?
Zobrazovanie reklamy užívateľovi napr. podľa toho, aké stránky predtým navštívil. Teda niekto si prečíta článok o ceste do Paríža a o niekoľko “klikov” ďalej na neho svieti banner s ponukou na výhodný pobyt v Paríži. Je to niečo, čo bežne robí Google a tiež reklamné siete, prípadne ďalšie tretie strany. Toto všetko je možné vďaka cookies, avšak nedochádza k nejakému zneužívaniu osobných údajov, iba sa využívajú možnosti súčasnej technológie. Európska komisia to poníma ako špehovanie, ale internetový trh to naopak poníma skôr ako výhodu pre užívateľa. Zobrazuje sa mu reklama, ktorá je pre neho relevantná.
Snahou internetového trhu je dať možnosť užívateľovi vypnúť behaviorálne cielenie reklamy. V USA napr. pripravujú to, že takáto reklama bude mať ikonku, po kliknutí na ňu sa užívateľ dostane na stránku, ktorá mu túto problematiku jednoducho vysvetlí a dá mu možnosť takéto cielenie vypnúť. Ale všeobecný zákaz by nebol dobrý pre nikoho, ani pre užívateľa, ani pre trh.
Európska komisia sa začala pozerať na túto problematiku po tom, ako vo Veľkej Británii jedna spoločnosť robila Deep Packet Inspection. To už je nelegálna aktivita, keď v spolupráci s ISP mala prístup k osobným údajom užívateľa (meno, adresa a pod.) a k IP adrese, a potom na základe toho sledovala užívateľa a cielila reklamu. Aktivita tejto jednej firmy vyvolala búrku nevôle a komisia začala konať. Avšak zo začiatku chceli dať do jedného vreca takéto aktivity s behaviorálnym cielením založenom na cookies.
Aký je slovenský internet v porovnaní napríklad s českým alebo americkým z hľadiska úrovne kvality internetových služieb, dostupnosti, obsahu…?
Ťažko porovnávať, ale samozrejme čím menší trh, tým sa ťažšie niečo presadzuje a rozvíja. V porovnaní s českým trhom sme len o čosi pozadu, ale má to výhody, môžeme sa od nich učiť a odkukávať.
USA to je zas obrovský trh, ktorý udáva tempo a trendy. Tam vidím, že to, čo je tam, príde ku nám tak s oneskorením 1 – 2 roky.
Ale z môjho pohľadu je najvyspelejší trh vo Veľkej Británii. Tam je online reklamy dokonca viac ako v TV, Veľká Británia má jednu z najvyšších penetrácií internetu. Aj IAB UK má najviac zamestnancov, okolo 30, to je neuveriteľný kolos v porovnaní s väčšinou krajín v Európe.
Čiže máme svoje špecifiká, ale odvíjajú sa aj od toho, aký je slovenský používateľ. Myslím, že kvalitného obsahu sa dá nájsť dosť, dostupnosť, to už je samozrejme na operátoroch a podpore štátu.
Kto je typický slovenský návštevník/používateľ internetu?
Muž alebo žena vo veku 20-39 rokov s minimálne stredoškolským vzdelaním, je to zamestnanec, žije v domácnosti s tromi alebo štyrmi ľuďmi, teda buď ešte s rodičmi, alebo už má vlastnú rodinu. A najčastejšie surfuje doma a v zamestnaní.
Takže žiadny “Pokecový maniak”?
AIM monitor má spodnú hranicu veku 14 rokov a skupina ľudí od 14 do 19 rokov tvorí nezanedbateľnú časť, niečo okolo tých 15 %. Keby sme išli nižšie, niekde okolo tých 10 rokov, tak by táto skupina bola samozrejme výraznejšia a je to skupina, ktorá je aj viac na Pokeci. Je to komunikačné a aj sociálne médium a v slovenských podmienkach dominuje, ale netvrdila by som, že typický slovenský užívateľ je Pokecový maniak.
Dokážeš sa po internete ešte pohybovať bez nejakej profesionálnej deformácie? Nemrmleš si pod nos, keď vidíš, ako sa porušujú nejaké pravidlá a štandardy?
S tými pravidlami je to pravda, vyskočí na mňa reklama a prekrýva obsah, tak hneď pozerám, či má zatvárací krížik. Články čítam a hneď rozmýšľam, či pôjdu do týždenného súhrnu alebo rovno na Twitter a Facebook účty AIM. Nehovoriac o tom, že som na tom internete prilepená od rána do noci, hoci neviem, či to je profesionálna alebo osobnostná deformácia :).
Čomu sa venuješ ako doktorandka na UCM?
V dizertačke sa venujem internetovému používateľovi a jeho vnímaniu foriem marketingovej komunikácie na internete, zabíjam dve muchy jednou ranou. Čo sa týka činností, tak hlavne spravujem fakultný web a Facebook stránku FMK. Okrem toho učím semináre Teórie marketingovej komunikácie druhákov bakalárov.
Vyzerá to tak, že celý tvoj život je prešpikovaný internetom. Dá sa v takom prostredí ešte normálne rozmýšľať alebo si už niekedy pripadáš ako vo virtuálnej realite?
Ja osobne nevnímam internet ako zlo, ale ako skvelé médium, čiže aj keď ideme na výlet do prírody, tak som vďačná za Google mapy, ktoré nás dovedú na miesto, tam sa odfotím a pošlem to hneď mailom maminke, nech má radosť, že sme na čerstvom vzduchu a nie zas za počítačom. V MHD si prečítam na mobile správy, maily, pozriem, kedy mi ide ďalší autobus a pod. Život bez internetu si viem predstaviť, aj by som ho zvládla, ale takto mi to vyhovuje viac. Najviac ma fascinuje možnosť vedieť všetko hneď. To je niečo, o čom som ako desaťročná snívala a po ďalších desiatich rokoch to už bolo možné.
