Monika ZbínováJe 7:30 ráno a Jankovi Mrkvičkovi zvoní budík na telefóne. Jeho účet na Twitteri a Facebooku automaticky oznámi, že práve vstal. Dá si sprchu a kým sa oblieka, hodí do seba rožok so šunkou. Kým vyjde z domu do práce, jeho priatelia na Skype už vidia, že je online. Autobus mešká, ale Janko sleduje rannú poradu streamovanú online.
Len prednedávnom sa firmy v dotazníkoch často pýtali, koľko času online strávite za týždeň. Dnes sme vďaka smartfónom a mobilnému internetu online stále. Znamená to, že ste zastihnuteľní kedykoľvek a kdekoľvek – nielen svojimi priateľmi, ale všetkými na sociálnych sieťach a cez e-maily. Vďaka geolokačným službám je dokonca veľmi ľahké zistiť, kde sa pohybujete, ak to každú chvíľu neoznamujete sami.
Nebudem sa venovať polemizovaniu o tom, či a kedy je dobré byť stále online. Sama mám na mobile neobmedzený internet a nové maily, FB komentáre a Twitter posty prichádzajú priebežne. Každý už určite pocítil túžbu byť konečne na hodinu, deň či víkend offline. Internetové pripojenie však na mňa číha na každom kroku a nikto ešte nevymyslel tlačidlo, ktorým by som všetok internet okolo seba poodpájala. Mám jednoduchšie riešenie – keď chcem vypnúť, idem z domu preč bez mobilu.
Ale prevencia nie je v tomto prípade riešením proti scvoknutiu sa. Väčšinu času jednoducho potrebujete byť online. A/alebo chcete byť. Byť online však neznamená vždy byť k dispozícii všetkým, ktorí vidia pri vašom mene zelenú guličku (ako za zlatých čias ICQ). Ak si to uvedomíte vy a pochopia to aj vaše kontakty (alebo ich k tomu jemne vycvičíte), budete môcť byť neustále online bez toho, aby ste sa z toho scvokli.
Vo všeobecnosti je e-mail jednou z mála služieb, pri ktorej vaše kontakty nevedia, že ste na príjme. A ľudia od vás nebudú očakávať bleskovú odpoveď, ak ich na to sami nenaučíte. Keď príde mail a viem, že naň hneď viem 1 vetou odpovedať, urobím to hneď. Ak je to už však dlhší mail, ktorý vyžaduje, aby som niečo urobila, zistila a pod., iba ho ohviezdičkujem a väčšinou až ku koncu dňa alebo na druhý deň všetky takéto maily povybavujem naraz.
Podľa GTD a iných techník time manažmentu sa síce hovorí, že by ste mali maily kontrolovať len 2-3 x denne. Ak však chcem flexibilne riešiť veci, zdá sa mi neproduktívne takto sa od nich odstrihnúť a zbytočne sa sama brzdiť. Vy si nájdite svoj systém – aby sa nestalo, že nakoniec nič iné neurobíte, len budete odpisovať na maily. Pretože potom, ako odpíšete na posledný, už sa ozvú znova z toho prvého…
Navonok ním pohŕdate, ale aj tak ho používate denne. Aj ja medzi prvými činnosťami dňa pozerám, čo je nové – nielen preto, aby som mala ako Kelišová prehľad, čo kto robí, ale vďaka nalajkovaným stránkam aj o tom, čo je nové v oblastiach, ktoré ma zaujímajú.
Facebook je ale pre mňa v jednej veci zlo – a nie je to Farmville ani testy typu Aké je tvoje indiánske meno. Tým zlom sú správy a čet. Nie som asociál, komunikácia na FB patrí. Ale nie každá. Z môjho pohľadu je problémom to, že veľa ľudí používa Facebook ako e-mail. Niečo im napadne, čo od vás chcú, tak vám to tam napíšu mysliac si, že ak nie hneď, čoskoro si to isto prečítate. No ak nemáte čas sa tým zrovna zaoberať, pravdepodobne táto dobre mienená správa upadne do zabudnutia a vy získate neurčitý pocit, že ste mali niečo urobiť, ale netušíte čo. Keby FB technicky umožňoval hviezdičkovať si správy podobne ako e-mail, nepovedala by som krivé slovo. Ďalšia daň za facebookovú všadezastihnuteľnosť – ak vás podobná správa zastihne na mobile, a prečítate si ju pri vystupovaní z autobusu, o pár krokov ďalej si na jej obsah nespomeniete rovnoko ako na skladbu, ktorá vám vtedy hrala v iPode.
Moja najobľúbenejšia sociálna sieť je voči online všadeprítomnosti veľmi pozitívne naklonená. Nenahraditeľné favourite, ktoré menej chápajúci používajú na lajkovanie tweetov ako na Facebooku (nerobte to), sa dá krásne využiť na ukladanie zaujímavých tweetov, odkazov, ale aj konverzácií, ku ktorým sa chcete dostať neskôr.
Skype + Gtalk
Najpoužívanejšie komunikátory, ale dosaďte si tam čokoľvek, čo používate. Zelená gulička zvádza: klikni na mňa! Už dávno ale neznamená: som tu a mám čas sa s tebou rozprávať. V tomto smere nemôžete veľa urobiť. Akási elementárna slušnosť musí byť práve na druhej strane. Je príjemné, ak pred takouto real-time komunikáciou sa ten druhý spýta ahoj, si tu? máš čas? prípadne v skratke jednou vetou napíšu, čo chcú riešiť. Veľa ľudí takto začne, ale ďalej pokračuje v prúde reči a notifikácie o nových správach stále prichádzajú a prichádzajú a už sú len 2 riešenia – alebo sa automaticky odpojiť (druhý sa urazí) alebo prestať robiť, čo práve robíte a začať sa virtuálnej návšteve venovať. Pritom keď takto niekomu píšem, by stačilo si len uvedomiť, že ten druhý môže práve pracovať, premýšľať, mať návštevu, ísť v električke, jesť a pozerať Simpsonovcov a ja mu môžem takouto komunikačnou agresivitou urobiť niečo také, ako keby mi zrazu domov vtrhla návšteva, rozvalila sa v obývačke na gauč a začala rozprávať historky z minulej noci.
Paradoxom je, že prirodzenú internetovú slušnosť majú skôr cudzí ľudia, ako tí najbližší. Tí akosi automaticky očakávajú, že tu pre nich stále budete. Ak pracujete z domu ako ja, berie sa to ako dostupnosť 24/7. Nechcem vás povzbudzovať k odmeranosti, ale nedajte sa ani zneužívať virtuálnymi vyrušeniami, môžu mať obrovský dopad na vašu produktivitu.
Ako máte život online vyriešený vy? Podeľte sa o svoj názor v komentároch.
6 comments
Ja to mám takto: e-maily nesťahujem na mobil automaticky, len keď potrebujem (čakám dôležitý e-mail). Súkromnú schránku sťahujem priebežne, “firemnú” raz za hodinu. Kto chce niečo súrne, nech zavolá.
Na Facebooku mám vytvorenú skupinu VIP s pár ľuďmi (menej ako 10 ich tam myslím je) a len tí majú povolené so mnou chatovať. Ak mi náhodou niekto cez FB správy pošle niečo pracovné, prvýkrát dôrazne upozorním že to treba poslať to e-mailom, potom to normálne mažem, ignorujem (super pocit, odporúčam!) :-)
Twitter si čítam len keď si chcem dať prestávku v práci alebo si zabudnem do autobusu vziať knižku, zďaleka neprečítam všetky tweety.
Na Skype som stále Invisible, takže na prípadne správy od tých, ktorí vedia že sa takto schovávam, nemusím reagovať hneď. Na mobile ho zapínam len veľmi výnimočne. Gtalk nepoužívam.
Super tip, hlavne čo sa toho Facebooku týka :)
myslim ze tento problem mame vseci ludia co pracujeme ako freelenceri alebo z domu :
fb : riesim tak ze hociaky pracovny mailo okamzite odkazujem na mail fb mam pre kamaratov a pre doladovanie mini detailov snazim sa riesit vsetku pracu na maili
“menej chápajúci”? prečo tak útočne?
každý nech si to používa, ako chce
že niekto zoznam “obľúbených tweetov” používa ako to-do list, z neho nerobí viac chápavého človeka
Ludia vedia ze som “busy”, tak ma so zbytocnostami neotravuju, lebo zvyknem ignorovat. Inac sa mi ale vsetko stahuje real-time. FB na pisanie moc nepouzivam, teda ani vela ludi mi tam nepise – vedia ze nie som milovnik kecania cez chaty – a nemam cas na kratenie si volnej chvile v praci.
ICQ: mam vytvoreny osobitny ucet _mobile v ktorom mam len par kontaktov – ostatok sa nedovola, nedopise, pokial sam nepridam. Skype takisto.
Na vsetkych chatoch a kecalkoch som bud invisible alebo “nerusit” – a funguje to celkom spolahlivo.
Jsem méně chápající osoba.
používám jako like. A dost dobře nechápu lidi, kterým vadí to, že jim dám hvězdu. Spoustu lidí asi stále uráží, že jejich tweetu nedám RT ale jenom fav ;).
Ad Facebook: Problém s Facebookem jsem vyřešil jednoduše: Smazal jsem ho.
Ad E-Mail: Na telefonu i na počítači čtu maily hned, jakmile se objeví v notifikační liště. Taky se snažím co nejdříve odpovídat, jinak to mnohdy skončí tak, že neodpovím nikdy. Jojo, lenost.
Ad GTalk a Skype: Nejjednoduším Nejjednodušším způsobem je IMHO vypnout. Až budu něco potřebovat, tak si Skype zapnu.