Z Tweetingu si neodnášam nič

Z Tweetingu si neodnášam nič.
Ok, tak jednu vec. Nevýherný lístok z tomboly.

Tweeting nebola akcia, z ktorej by som si priniesla domov čo len odznak alebo nálepku, nieto ešte tašku plnú upomienkových predmetov. Teda pokiaľ hovoríme o hmotných veciach.

Ktosi nedávno napísal, že už je tu toľko campov, konferencií a podobných akcií, že nie je miesto pre ďalšiu. A predsa sa dvaja chalani, Michael Jurkovič (@m_jurkovic) a Ďuri Figura (@durifigura), bez veľkých rečí a veľkých sponzorov rozhodli opäť jednu zorganizovať.

Naša náklonnosť k Twitteru a vysoká koncentrácia zaujímavých ľudí na ňom vyústili do myšlienky otvoreného, spoločného a predovšetkým uvoľneného stretnutia, kde nakukneme do mnohých tém a odborov od kníh a umenia cez vedu a techniku až po zaujímavé príbehy originálnych slovenských značiek.

Dobrá akcia sa nemeria podľa toho, koľko je na nej ľudí, aký má rozpočet, akého najzahraničnejšieho spíkra má v programe alebo koľko článkov sa o nej napíše. Pri tejto účastníci mali pocit, že sa večer program nekončí, ale že sa len ideme vyspať a ráno pokračujeme. Akcia, ktorej sa moja kamoška Di (@DiPallaghy) nemohla zúčastniť, lebo bola celý deň v škole, ale keď na záver prišla (práve uprostred workshopu s Danielom Hevierom), mala (citujem) pocit totálnej integrácie hneď po minúte, ako sa ku nám pridala počas práve prebiehajúcej workshopovej aktivity.

Namiesto očakávaných desiatok účastníkov z predregistrácie sa nás ráno zišlo len okolo 20, a tak program nebol rozdelený na dvoch stejdžoch, ale prednášky išli pekne za sebou. V dôsledku toho sa program pretiahol a musel sa niekoľkokrát meniť. Možno si poviete, riadny trapas. Stal sa opak – akoby sa všetci naladili na jednu strunu a rozhodli sa vychutnať si to v nastolenej komornej atmosfére.

Nemôžem to ani nazvať prednáškami, ale pohodovým rozprávaním prelínajúcim sa s diskusiou. Doobeda sme stihli 4 takéto kusy. Pavol Bartoš nám ukázal, ako pracoval na návrhu vizuálu pre festival Grape a mnoho ďalších prác, ktoré sa mi zdali také premakané, že ja by som to nenakreslila ani za sto rokov. Peter Minárik hovoril o líderstve v riadení projektov. Martin Mojžiš nakoniec nerozprával o časopise .týždeň, ale debata sa zvrtla na všetko možné aj nemožné zo sveta fyziky. Tiež sme sa dozvedeli, že už onedlho vyjde kniha s jeho článkami z rubriky .veda. Matúš Zajac s Mirkou Suballyovou predstavili organizáciu Viac než šperk, ktorý pomáha ľuďom v Keni. Matúš ako profesionálny fotograf nám nielen ukázal, ale aj vysvetlil svoje fotky a naučil nás hľadať na nich niečo viac, ako je na prvý pohľad zjavné.

Na obede sme spolu jedli všetci pri jednom stole ako veľká rodina v reštaurácii oproti. (S Marcelom ako otcom za vrchstolom. :))

Po obede sa začal dlhší blok s Danielom Hevierom, na ktorého som sa ja osobne tešila najviac. Daniel si okrem prednášky (opäť v úvodzovkách) s názvom Krízom-krážom pripravil aj workshop. Najskôr nám porozprával o jednej (nielen jeho) vízii, čo sme počúvali takmer s otvorenými ústami a určite mnohí v duchu súhlasne prikyvovali. Aby človek v dnešnom svete prežil, už nepotrebuje vysokú školu (prežitok), ale absolvovanie akejsi akadémie kreativity, kde by mohol študovať čo chce, pričom pod kreativitou sa nemyslí iba tá umelecká, ale kreativita ako prirodzená ľudska vlastnosť. Hoci je to ešte len hudba budúcnosti, už sa na tento projekt začínajú zhromažďovať bojovníci a Daniel sa netajil tým, že aj na Tweeting prišiel hľadať ľudí do tímu.

Od začiatku sme sa na tejto akcii cítili dobre, ale až hevierovský workshop z nás vytvoril riadnu partiu. Tancovali sme (fakt nie na Gangnam style), rozprávali sme o sebe a pre seba, kreslili sme a maľovali… Už ani neviem, kedy som mala naposledy v ruke štetec a temperky a len tak som si maľovala, čo som chcela.

Po workshope nás ešte čakali nejaké resty. Ďuri Figura hovoril o minimalizme a Imro Tatiersky (@tatiersky) o tom, ako sa dá vlastne dokončiť to, čo začneme. Na záver bola tombola a ja som nevyhrala ani twitterovské vankúšiky, ani poukážky do Martinusu, ani Hevierovu knihu, ani balíček ovocných produktov Apple.

Potom sa ešte dlho drtil Guitar Hero a jemne sa afterkovalo. Keď nás už zo Spotu vydurili, zakotvili sme kdesi v meste (neviem, ako sa to volalo, lebo tam nebol signál ani na 4squareový čekin). Keď sme odtiaľ pred pol dvanástou vychádzali, tak zrovna symbolicky a romanticky prvýkrát snežilo (neviem, čo som tým chcela povedať, ale zdalo sa mi dôležité to sem napísať :).

Nuž ako vidíte, JE tu priestor ešte na ďalšiu akciu. Všeobecná rôznorodosť a rôznorodá všeobecnosť tém v komornom prostredí – to sú dva piliere, na ktorých môže Tweeting dobudúcna stavať. Bola som na Barcampe, Unicampe, Mexpo – a všetko to boli skvelé akcie. Ale včera som bola na Tweetingu a hoci som si odtiaľ odniesla len lístok z tomboly, ten pocit zo skvelého dňa s výnimočnými ľuďmi vo mne ostane ešte dlho.

P. S. Special thanks to Pika (@pikulikjuraj) za najchlapskejší čin večera, keď nám išiel kúpiť čipsy k baru aj keď už bolo zavreté. Veľmi si to s Di ceníme! ;)

Foto: Daniel Hrenák (@dot_dan) -> viac jeho fotiek z Tweetingu na Google+

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

You May Also Like