Monika ZbínováKeď sa ma v posledných dňoch niekto opýtal, čo čítam (ale aj tým, ktorí sa nepýtali), nadšene som rozprávala o tejto netradičnej absyntovke – Kráľovstvo.
Autorom je francúzsky intelektuál; známy spisovateľ Emmanuel Carrère. Veľmi intímne, premýšľavo, úprimne, ale aj vtipne opisuje príbeh svojej viery – o tom, ako ju získal, neskôr aj stratil, a ako o nej stále premýšľa.
Podstatnú časť, okrem drobných filozofických odbočiek, tvorí však to, čo ma najviac bavilo čítať: špecifickým spôsobom prechádza Nový zákon počnúc Skutkami apoštolov cez Pavlove listy, Apokalypsu a nakoniec všetky štyri evanjeliá. Bolo pre mňa veľmi osviežujúce vnímať to, čo dôverne poznám (alebo si to myslím), optikou človeka, ktorý má problém s čímkoľvek nadprirodzeným, zato ale vie na postavy prvotnej cirkvi hľadieť ako na to, čím v tej dobe primárne boli – ako na ľudí aj so svojimi chybami. Takže namiesto zbožných obrazov typické ľudské povahy, miesto nedosiahnuteľných ideálov reálne osobnosti – a vy sa už nikdy nebudete na sv. Pavla, evanjelistu Lukáša, či Jakuba a Jána pozerať ako doteraz.
Nie je to typická duchovná literatúra (treba čítať trochu aj kriticky, je tu veľa autorových názorov a predstavivosti, čím sa netají), ale napriek tomu, že ju písal toho času ateista, nejde ani o výsmech či prvoplánovú kritiku.
Vďaka tomu je Kráľovstvo podnetná kniha pre veriaceho človeka, ktorý má dobré základy, ale ponecháva si otvorené srdce aj myseľ, ale aj pre agnostika, ktorému veci viery nedajú pokoja.
