Dnes som na Twitteri zahliadla tento tweet:

Tešíme sa, že nás toľkí followujete. Ďakujeme moc! Dominika @Cibulkova, gratulujeme k prvému miestu ;) slidesha.re/LNYyIW

— Denník SME (@denniksme) May 15, 2012

V tušení nejakých zaujímavých štatistík a rebríčkov (nádejala som sa dokonca na infografiku!) som klikla a niečo zaujímavé som skutočne našla. Ak vás to zatiaľ obišlo, určite si najskôr pozrite túto prezentáciu.

Moja prvá otázka v duchu znela: prečo je to po anglicky, keď sa hovorí o slovenských twitter účtoch? A druhá: prečo sú tam účty, o ktorých počujem prvýkrát? Nakoniec sa tých otázok objavilo ešte viac.

Z konverzácie na Twitteri som najskôr pochopila, že ide o aktivitu SME.

@Smoliak Ale on netweetuje po slovensky. Sme ho diskvalifikovali. A žiadne odvrávanie! :)

— Denník SME (@denniksme) May 15, 2012

Až pri lepšom prezretí prezentácie som si všimla, že jej autorom je Andrej Probst. Nepoznám ho, neviem, či má niečo so SME spoločné, takže budem svoje pripomienky (mienené v dobrom) smerovať na neho.

Začnem s už spomenutým jazykom prezentácie. Prečo angličtina? Je super mať k dispozícii štatistiky slovenského Twitteru, ale prečo nie v slovenčine? Možno sa takéto dáta zídu aj niekomu v zahraničí, ale nemala by sa takáto prezentácia robiť skôr pre využitie na Slovensku? A keď už, nemohlo sa to zaobísť bez chýb, aby to bolo aspoň reprezentatívne? Môj kamarát Marián (@MarianSteiner), učiteľ angličtiny, pár chýb hneď objavil a hoci niektoré sú skôr detaily v členoch a preklepy, už napríklad vo vete “smartphones are in lead” chýba člen, a tak zmysel vety je “smartfóny sú v olove” ;). Dokonca aj v diskusii pod prezentáciou diskutujú Slováci po anglicky…

Keď som si pozrela Andrejov profil, dozvedela som sa, že pri tvorbe prezentácie vychádzal zo štatistík svojej stránky twitter.mracik.sk. Jej názov znie “Kvalitné Twitter účty na Slovensku a v Čechách” (mimochodom, správne je v Česku, nemôžem si pomôcť :).

Vo všeobecnosti mi neprekážajú surové štatistiky, ktoré bez ohľadu na ďalšie dôležité dáta merajú, kto má niečoho najviac. Ale. Rebríčky toho, kto má najviac followerov, tweetov alebo dokonca followings (koľko účtov daný účet sleduje), v podstate nie sú veľmi relevantné. A nazvať takéto rebríčky “kvalitné Twitter účty” mi skrátka nepasuje.

Aby som len nepindala, ja fajn mať zmapované tie všeobecné fakty: ako sa tweetuje počas dňa, týždňa, aké nástroje sa na tweetovanie používajú a ako u nás Twitter rastie. Potom však už nasledujú zoznamy, s ktorými nie som veľmi stotožnená.

• Top 10 followers: v dnešnej dobe už počet followers nie je relevantné číslo. Jednak sa dajú získať pomerne ľahko a na druhej strane stačí, aby človek nafollowoval väčší počet (zahraničných) ľudí a firiem a oni dajú ľahko follow back. Svoju úlohu to majú aj spamové účty. Môj účet pre Milujeme slovenčinu, @sLOVEncinari, spam boti vyhodnotili ako spojený s láskou, a tak som za pár dní od jeho vytvorenia (keď tam v podstate ešte ani nič nebolo), získala 600-700 followerov. Minule som si v rámci osláv 3. Twitter narodiek vymyslela kampaň na získanie okrúhlej tisícky followerov a ľudia klikali, len aby mi urobili “radosť”. A na záver, keď už pracovať s followermi, určite by som vyčlenila zvlášť firmy, zvlášť celebrity a zvlášť súkromné profily, nech to má väčšiu výpovednú hodnotu.
• Top 10 following: zoznam s minimálnou výpovednou hodnotou. Či mám naklikaných 50 ľudí alebo 50 000, čo to o mne hovorí? Nič. Zaujímavejšie je to až v spojení s počtom followerov – ratio udáva pomer v počte followers/following. Ďalšia vec je, že reálne sa viac ako približne 500 účtov veľmi sledovať nedá. A tak lídri tejto tabuľky s 2000 followings vlastne len majú nafollowovaných veľké množstvo účtov, ktorých tweety pravdepodobne ani nečítajú, ale urobili tak možno preto, aby im dali ľudia follow back.
• Top 10 tweeting: tento zoznam by bol tiež reálnejší, keby sa oddelili firemné účty od súkromných. Vedú, samozrejme, spravodajské účty, tam sa s vysokým počtom tweetov počíta. @Vevusha by ma svojím spamovaním asi zabila a nasledovala by tak @alesa13, “silly Caucasian girl”, ktoré sa rada hrá so samurajskými mečmi. No to ma podrž. Nájdeme tu ale aj Peťa Handzuša, ktorý hoci veľa tweetuje, má okolo seba veľkú medzinárodnú vinársku komunitu a tak mu to rada odpustím, takisto aj Braňovi, maskotovi slovenského (nielen) Twitteru :).

Čo na záver? Viete o mne, že nie som fanúšikom nejakého extra vyzdvihovania Kloutu. V tomto prípade by bolo ale zaujímavejšie získané surové štatistické dáta spracovať a porovnať aj s týmito hodnotami. Hoci má Klout veľa negatív, aspoň viac odzrkadľuje skutočnú aktivitu a interaktivitu v svete sociálnych médií, ako nič nehovoriace absolútne počty.

Rada spomínam na to, ako boli hlavnými zdrojmi aktuálnych informácií len televízia, rozhlas a noviny. Ako keď som chcela napísať do Od kuka do kuka alebo Crn-Crn, musela som si kúpiť korešpondenčný lístok, nalepiť naň známku za tri koruny a hodiť ho do poštovej schránky. Alebo ako keď bývala Maxihra, a ja som závidela deťom, ktoré tam volali, pretože my sme doma nemali pevnú linku.

To boli časy! Keď chcel človek vyjadriť svoj názor, zapojiť sa do diskusie alebo si len zasúťažiť, musel si dobre premyslieť, čo povie. Väčšinou mal len jeden pokus a na hlúposti nebol čas ani peniaze.

Internet nás naučil správať sa presne opačne. Interaktívnosť na weboch, blogoch a cez sociálne médiá nás učí na všetko reagovať. Teraz, rýchlo, nepremyslene. Páči sa ti to? Lajkni, tweetuj, zdieľaj, komentuj. Nepáči sa ti to? Vyjadri svoj názor. Ľudia sa stali odborníkmi na všetko, zdôrazňuje sa individualita, vlastný názor, kritické myslenie.

So spätnou väzbou teda všade rátame. Niekedy, ak sa týka práve vás, je ťažšie prijať ju. Hneď, ako sa pre niečo rozhodnete alebo niečo vytvoríte a zdieľate, vždy sa nájdu ochotní ľudia, ktorí vám povedia svoj názor na danú vec.

Ak vytvoríte nový web, vyjadria názor na jeho názov, logo, použité farby, umiestnenie menu, typ písma či dokonca ilustračné obrázky k článkom (!). Ak si kúpite počítač, telefón, foťák, tenisky, auto, stoličku alebo kávu, pýtajú sa vás, či ste sa zbláznili, veď iný typ je predsa stokrát lepší.

Problém je, že ono to nikdy neznie ako kritika, ale ako dobre mienená rada. A kto by neposlúchol, keď mu druhý v dobrom múdro radí? Omyl. Ten druhý (aj keď si to niekedy neuvedomuje) rovnako len vyjadruje svoj názor tak ako vy, keď ste sa rozhodli pre vašu farbu a váš typ tenisiek alebo telefónu.

Ľudia nikdy nebudú na 100 % spokojní s tým, čo urobíte. Vždy sa nájde niekto, komu bude niečo prekážať. A vy môžete buď skákať, ako druhí pískajú, alebo sa v štýle „think different“ rozhodovať podľa seba. Stále sa hovorí „think outside the box“, ale keď to tak niekto urobí, zlynčuje ho zástup ortodoxných presadzovateľov tradičných riešení.

Pozor, neznamená to, že nemáte nikoho počúvať. Spätná väzba je skvelý nástroj na vlastné zdokonaľovanie seba a svojich aktivít. Treba pri nej však rozmýšľať a neprispôsobovať sa automaticky názorom dobrosdrečných kritikov. Neplatí ani to, že priatelia vám radia dobre a cudzí zle. Býva to aj naopak. Musíte to citlivo odhadnúť a riadiť sa vždy podľa svojej intuície.

Je 7:30 ráno a Jankovi Mrkvičkovi zvoní budík na telefóne. Jeho účet na Twitteri a Facebooku automaticky oznámi, že práve vstal. Dá si sprchu a kým sa oblieka, hodí do seba rožok so šunkou. Kým vyjde z domu do práce, jeho priatelia na Skype už vidia, že je online. Autobus mešká, ale Janko sleduje rannú poradu streamovanú online.

Len prednedávnom sa firmy v dotazníkoch často pýtali, koľko času online strávite za týždeň. Dnes sme vďaka smartfónom a mobilnému internetu online stále. Znamená to, že ste zastihnuteľní kedykoľvek a kdekoľvek – nielen svojimi priateľmi, ale všetkými na sociálnych sieťach a cez e-maily. Vďaka geolokačným službám je dokonca veľmi ľahké zistiť, kde sa pohybujete, ak to každú chvíľu neoznamujete sami.

Nebudem sa venovať polemizovaniu o tom, či a kedy je dobré byť stále online. Sama mám na mobile neobmedzený internet a nové maily, FB komentáre a Twitter posty prichádzajú priebežne. Každý už určite pocítil túžbu byť konečne na hodinu, deň či víkend offline. Internetové pripojenie však na mňa číha na každom kroku a nikto ešte nevymyslel tlačidlo, ktorým by som všetok internet okolo seba poodpájala. Mám jednoduchšie riešenie – keď chcem vypnúť, idem z domu preč bez mobilu.

Ale prevencia nie je v tomto prípade riešením proti scvoknutiu sa. Väčšinu času jednoducho potrebujete byť online. A/alebo chcete byť. Byť online však neznamená vždy byť k dispozícii všetkým, ktorí vidia pri vašom mene zelenú guličku (ako za zlatých čias ICQ). Ak si to uvedomíte vy a pochopia to aj vaše kontakty (alebo ich k tomu jemne vycvičíte), budete môcť byť neustále online bez toho, aby ste sa z toho scvokli. Read more →

Po dlhšom čase je tu opäť redizajn blogu/stránky, ktorá slúži ako moja hlavná internetová vizitka a blog. Niektorí rýpalkovia budú riešiť, prečo “zase” zmena a blabla, pokiaľ je to však zmena k lepšiemu, prečo nie?

Pôvodná téma (alebo pekne po slovensky motív) bola už trochu (1) technicky staršia, (2) vizuálne obohraná – mám rada zmenu a (3) keď som ju nasadzovala, mala plniť iný účel, ako od webu potrebujem teraz. Vtedy som potrebovala na jednom mieste spojiť blog, svoje služby a portfólio, pretože ešte neexistovalo žiadne Červené ani iné pero. Teraz sú už všetky weby rozbehnuté (až na Písacie pero, to spustím onedlho, ale už sa na tom pracuje), mimochodom, všimnite si nové logá naspodu stránky, takže web mi stačí ako blog a skutočne ako vizitka, aby sa každý vedel cezo mňa prekliknúť k tomu, čomu sa práve venujem a hlavne, o čom píšem.

Ako som si nedávno dala záväzok, chcela by som viac blogovať a pekný web mi k písaniu pomáha (áno, som typická ženská). Ak vás zaujíma, čo je toto za dizajn, tak to je wordpress theme kúpená z themeforest a je od toho istého tímu, ako je téma na Milujeme slovenčinu. Má perfektne urobeného admina, super podporu, veľa nastavení a základných motívov, ale aj pekne vyriešené detaily: všimnite si hover nad ikonkami pri logu, načítavanie obrázkov, super typografiu (clean & simple, ako to milujem) a elegantne riešené social media. Niektoré veci ešte nie sú dotiahnuté, takže o zopár chybách pri preklápaní dizajnu už viem, ale budem rada, ak mi v komentoch napíšete, čo ste si ešte všimli, že treba vyriešiť.

A keď už takto o 1.45 ráno píšem, tak čo je ešte nové? Okrem toho, že sa mi konečne plnia sny a rozbieham aj posledný z mojich projektov, Písacie pero, finišujem aj s verziou 2.0 pre Červené pero. Dnes som inštalovala Adobe CS6, tak sa s tým pôjdem hrať a zvykať si. Dnes v pondelok mi majú doniesť Lenovo notebook z Buzzhunter kampane, budem jemne testovať, ako sú na tom súčasné Windows noťasy (samozrejme, v porovnaní s Macom ;).

Mala by som konečne dopísať všetky články na blog, čo mám nachystané, od strhujúcej recenzie na Nokiu Lumia 800 až po ďalších 10 tém, ktoré na mňa čakajú v todo. Okrem článku pre Áno! magazín by som mala rozmýšľať aj nad témou na Barcamp, keďže davy si ma údajne žiadajú (help me), Mike sa mi vyhráža, že inak nepríde a ja som si stále neobjednala tričká z Threadless, ani som nebola u kaderníčky, aby som tam zažiarila.

Zatiaľ chodím po dome strapatá v hokejovom drese, sledujem výkony našej reprezentácie, po večeroch hrám poker na iPade, polievam moje tri nové kvety a teším sa na všetko, čo mi život prinesie.