Po čom ženy túžia? (alebo aspoň ja)

Pred pár dňami sa ma v nočných facebookových dialógoch jeden môj kamarát opýtal: Aký je tvoj ideál muža? Hoci viem, že ideál v pravom zmysle slova nemám, zamyslela som sa a odpísala som mu:

Ideál nemám, ale sú 3 veci, ktoré rozhodujú, či sa mi niekto začne páčiť:

  1. Musím sa s tým človekom cítiť dobre a prirodzene.
  2. Musí ma vedieť rozosmiať (a ja jeho).
  3. Musí mať v sebe nejakú iskru  – v pohľade alebo v úsmeve.

Hoci sa zdá, že je to jednoduchý zoznam a zapadá do neho veľa ľudí, reálne je skôr veľa tých, ktorí spĺňajú dva body. Tajomstvo je práve v tom, že len kombinácia všetkých troch je tá správna. A ako už tušíte, okruh takýchto mužov nie je veľký (aspoň v mojom prípade).

Debata pokračovala v tom duchu, že je trochu nespravodlivé, že keď sa žena páči mužovi, môže okamžite konať (stačí ju pozvať na kávu, do kina alebo len tak von), naopak by to už pôsobilo zvláštne. Viem, sme v 21. storočí a dovolené je všetko. Napriek tomu, asi by som tie roly nechcela meniť a viem, že mnohí chalani tiež nie. Predsa len v tom dobývaní niečo je.

Prečo to vlastne píšem? Stále si tak naivne a idealisticky myslím, že nie každá žena je zlatokopka. Verím, že existuje veľká skupina žien, ktoré nepotrebujú adrenalínované vzťahy s pozlátkom a ktoré hľadajú lásku, až potom to všetko ostatné. A možno práve také (na prvý pohľad zvláštne a komplikované), ako som ja.

Páni, vy, tiež možno trochu staromódni rytieri, ktorí hľadáte práve takéto dievča, nebojte sa. Veľmi ľahko a prirodzene vycítite, či dievča, ktoré ste práve spoznali a o ktoré máte záujem, má rovnako záujem o vás. To, či sa s vami cíti dobre a prirodzene, vám možno aj sama povie. Smiech odhalíte najľahšie a tú iskru, hm, stačí, ak sa vám pozerá chvíľu do očí a potom s úsmevom sklopí zrak ;).

Ktovie, o koľko úžasných príležitostí prichádzame! Alebo si myslíte, že láska je osudová záležitosť a že tí, ktorí sú si súdení, si k sebe cestu nakoniec nájdu? Ak máte odvahu, napíšte aj do komentárov.

Na záver ešte jeden hudobný skvost (za inšpiráciu ďakujem Di)…

In the instant that you love someone
In the second that the hammer hits
Reality runs up your spine
And the pieces finally fit

 

4 comments
  1. mna osobne neurazi ziadne pozvanie na kavu a jej sebavedomie a odvaha ma skor potesi……
    a pokial ide o tie prilezitosti, ktore mi doteraz utiekli, tak o nich nechcem vediet. Zbytocne som potom sklamany.
    O par viem a vobec ma to netesi.

  2. Veru, iskrivý zmysel pre humor je ako tango. Je v ňom náznak všetkého podstatného, čo sa nemusí dať do slov. A veľmi sa mi páči, ako si napísala o nenápadne skúmavom pohľade do oči a sklopení zraku. To je naozaj tá “cherry on top”. Hneď som si dokázal predstaviť, ako by to na mňa zapôsobilo, povzbudzujúco a hrejivo, čo by sa určite odzrkadlilo v mojom pohľade. A tak dokola. Tak veru.

  3. Tiež by ma neurazilo keby ma baba pozvala niekam. Podľa mňa keď cítiš že tá osoba je zaujímavá a chceš ju viac spoznať, tak nie je nič zlé na tom ju niekam pozvať. Ja mám skôr problém nájsť takú babu, ktorá ma zaujme. Väčšinou na hudobných a divadelných festivaloch sú zaujímaví ľudia, ale tam sa mi viac páčia zažité momenty s nimi (nechcem si pokaziť pozitívny pocit z nich).

  4. Tak ako napríklad aj v iných spektrách života – podnikaní, koníčkoch – ak chce chcem niečo dosiahnuť (v tomto prípade nájdenie partnera), nestačí iba vyčkávať. Šťastie praje pripraveným. Nestačí sa iba spoliehať, že náhode sa zadarí a dá ma dokopy s vysnívanou polovičkou. Ja sám sa musím pričiniť o svoje šťastie.

    Aj keď to ľudia neradi počujú, aj vzťahy sú otázkou dopytu a ponuky. Avšak v trochu inej forme. Ľudia majú väčšinou jasno hlavne v požiadavkách, dopyte na partnera. Zabúdajú na to, čo vlastne dokážu sami ponúknuť. Nestačí iba vyložiť svoje podmienky a čakať, kto do nich bude presne pasovať. Každý z nás niečo chce a čo ak my, nezapasujeme presne do požiadaviek druhej strany. Nájde sa vôbec niekedy niekto taký?
    Vzťahy sú o hľadaní kompromisov. Hľadanie partnera je o hľadaní niekoho, s kým sa viete pri rozdieloch bez bolesti dohodnúť na strednej ceste, s kým viete pokazené veci opraviť. Je to o vôli, urobiť niečo tak, aby to bolo dobré aj pre toho druhého (ponuka).
    Dopyty (moje túžby) sú dôležité. Nesmú sa potláčať na úkor partnera, inak moja duša trpí a vzťah sa rozpadne. Ponuka a dopyt tu úzko súvisia. Zabúdanie na ponuku – na vôlu hľadať podobnú dušu s ktorou viete robiť kompromisy, na vôlu skúšať či to nebude tentokrát náhodou fungovať, aj za cenu možných smútkov – zabúdanie na to, je chyba, ktorá nás môže navždy zblížiť so samotou.

    Tak ako v živote, podnikaní, aj pri hľadaní druhej polovičky treba vedieť byť aj aktívny. Treba vedieť hľadať a znovu skúšať. Veľakrát sa človek popáli či popáli iných. Neraz nájde niekoho, s kým si vlastne nerozumie, či niekoho, kto nevie robiť kompromisy. Je dôležité, naučiť sa aj po smútkoch a zisteniach znovu postaviť, pozrieť sa k nebu, sám nájsť úsmev a znovu hľadať. Hľadať dopyt a nebyť prehnane tvrdohlavý ohľadom svojej ponuky – ten balans je neľahké nájsť. Každý má dopyt po láske, kompromisoch. No len málokto ich vie ponúknuť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

You May Also Like