Po úspechu série rozhovorov na portáli Zajtra.sk som sa rozhodla pokračovať v nich na mojom blogu. Prvý z nich je so šéfredaktorom online magazínu áno!, s Máriom Šmýkalom. Hoci magazín vychádza už dlhšie, dostala som sa k nemu len pred pár dňami a zaujal ma natoľko, že ho chcem predstaviť aj vám.

Na začiatok sa môžeš predstaviť. Kto si a čím sa všetkým zaoberáš?
Charakteristík mojej osoby by som vymyslel veľa, ale najvýraznejšia je v súčasnosti určite pozícia šéfredaktora a zakladateľa áno! online magazínu. Zaoberám sa písaním článkov, zostavovaním kvalitného obsahu, oslovovaniu a komunikácii s klientami, večným hľadaním ciest, prečo nemôže spolupráca či reklama vyzerať tak, ale tak. Okrem toho riadim našu redakciu. Pre zaujímavosť som aj externým redaktorom v sekcii Šport na webe cas.sk a externe taktiež píšem pre jednu PR agentúru.

To vyzerá ako pozícia skúseného rozhľadeného človeka. Koľko máš rokov? (nie si žena, tak sa môžem opýtať  :)
Neviem, či rozhľadeného, skôr rozhádzaného. Keby som nevedel, kde mi hlava stojí, tak neviem, kde mi stojí. A ozaj, odpoveď – mám 20 rokov.

Ako si sa dostal k vydávaniu áno! magazínu?
Nápad robiť nejaký magazín dostal náš grafik, keď cestoval domov vlakom a povedal si, prečo by nemohol robiť niečo také, ako má H&M, avšak s tým rozdielom, že tam nebude len móda. Asi dva mesiace mi hovoril, že má niečo dôležité, nikdy sa však debata nedostala ďalej. V decembri minulého roku sme sa však porozprávali a zdalo sa mi to ako super nápad, nakoľko ja som v tom čase písal svoj blog na blog.sme.sk. V januári sme vydali prvé číslo a čakali, či si ho prečíta aspoň 100 ľudí. Hranicu sme si dali myslím 200, ktorú ak by sme dosiahli, tak by sme sa išli poriadne opiť. Behom pár hodín si to však prečítalo do 1000 ľudí a my by sme skončili asi na áre, tak sme sa toho vzdali a makali sme na novom čísle :).

Magazín je zadarmo a zároveň v ňom nie je žiadna reklama, napriek tomu ponúka veľmi zaujímavý obsah. Táto smrtiaca trojkombinácia je v dnešnej dobe už hádam zázrak – ako sa vám niečo také podarilo?
Vieš ako to je, nadšenie prekoná všetko. Magazín sme začali robiť, keď som bol v maturitnom ročníku. Namiesto učenia sa som po nociach hľadal zaujímavé témy, rozmýšľal, čo by mohlo ľudí osloviť a neustále premýšľal, ako potiahnuť obsah ešte ďalej. Robili sme (a aj to robíme) s láskou a peniaze sme nemali postavené ako cieľ či hodnotu, ktorú chceme dosiahnuť. Je to tak aj dnes. Momentálne sme stratoví, pracujeme s minimálnymi nákladmi a získavame prvých klientov. S jediným, ktorý nám prinášal finančné ohodnotenie, som pred pár dňami ukončil spoluprácu. Mimochodom, na vysokú školu som sa nedostal, magazín ma tam nepustil :).

Takže istý zdroj máte aspoň z nejakých odmien za propagovanie niečoho v článkoch?
Dostávame rôzny barter a občas sa prihodí i niečo, z čoho počujeme šuchotavý alebo cinkavý zvuk peňazí, je to ale zanedbateľné. Teraz zažívame akýsi prerod a ja sa práve v týchto dňoch snažím magazín postaviť na nohy aj čo sa týka finančnej stránky. Je to tak, že dnes sa zadarmo už ani pes nevyští. Uvedomili sme si to aj my.

Koľko členov tvorí redakciu a ako získavajú námety na písanie článkov?
V redakcii sme štyria. Grafik Martin Špeťko, PR manažérka Erika Špeťková a na text sme ja a redaktorka Iva Durkáčová. Spolupracujeme ale aj s viacerými prispievateľmi, čomu sa nesmierne teším. Námetov je vo svete a na internete prebytok, stačí sa len zhlboka nadýchnuť. Máme radi postrehy a názory, je tam vždy cítiť nejaký rukopis. Nemôžeme byť totižto zameniteľní, pretože by nás internet odplaví. Tlačené časopisy sú aspoň hmatateľné.

Akú budúcnosť praješ áno! magazínu? Akým smerom sa chcete uberať – v otázke formy, obsahu, financovania…?
Predovšetkým takú, aby slovo, ktoré máme v názve, aj naďalej účinkovalo, aby to stále rástlo. Zároveň si prajem, aby sme vykročili aj z toho tieňa, že sme hudobný magazín, pretože ma táto charakteristika otravuje. Je ale pravda, že nás číta množstvo hudobných nadšencov. V obsahu chcem väčšmi pridať na radách, užitočných informáciach, článkoch vyzývajúcich k aktivite a hlavne ešte väčšmi zinteraktívniť vzťah medzi nami a čitateľmi. Čo sa týka financovania, chcem zohnať nejakého investora a firmám/spoločnostiam ponúkať unikátnu formu reklamy, pretože ma tie A4 obrázky otravujú. V pláne je tiež nejak uľahčiť čítanie a hlavne poskytnúť možnosť spätnej väzby hneď pri článku.

Chceš sa tomu teda venovať naplno, alebo popritom aj zháňaš nejakú prácu? Čomu by si sa chcel v živote venovať?
Plánujem to robiť naplno. Moja známa veta v redakcii je, že raz chcem mať okolo seba veľa šanónov :). Pokojne to môže ale byť veľa priečinkov v počítači pod názvom ano_magazin. V živote sa chcem venovať naďalej písaniu, baví ma aj reklama, sociálne siete a viral marketing. Hovorím si, že raz vymyslím nejaký program pre stredné školy, kde by žiaci naozaj pracovali a kde by sa stretávali s reálnymi zadaniami. Možno sa ale dnes vyspím a zajtra to už chcieť nebudem. Je to len taká malá predstava. Teraz ma zaujíma hlavne áno! magazín, no je pravda, že hľadám aj niečo, kde by som mal príjem, nakoľko ma nebaví chodiť na Úrad práce a vstávať kvôli nim skôr, akoby som za normálnych okolností vstal.

Aj tvoj magazín sa propaguje na sociálnych sieťach, a to nielen na Facebooku, ale aj na Twitteri, kde píšeš pod nickom @ano_magazin – čo bolo skôr, Facebook alebo Twitter? Ako by si porovnal interakciu v rámci týchto dvoch sociálnych médií?
Najskôr bol samozrejme Facebook, o ktorý som sa staral a aj sa starám ja. Twitter som dlho nevedel čo je, založil nám ho grafik. Ten však presadzoval pre mňa nie veľmi prijateľný názor, že tam budeme zdieľať len vyjdenie nového čísla, pár oznamov a tak. Začal som sa do toho montovať, až nakoniec komunikujem za nás aj na Twitteri. Interakciu na Facebooku máme väčšiu, no myslím si, že sa tam ťažšie vyvoláva. Twitter je jednoducho komunita ľudí, ktorí dajme tomu (s prižmúrením očí celej redakcie) vedia o sociálnych sieťach aspoň niečo a radi sa vzájomne podporujú. Ja osobne mám radšej Twitter a hlavne mám rád tú komunitu, ktorá tam je. Mimochodom, sme aj na Google+, ale preň som zatiaľ nenašiel nejaký opodstatnený význam.

Čo musí spĺňať človek, ktorému sa áno! páči a chcel by preň písať?
Jediné kritérium je, že sa mu musí magazín páčiť. Dokonca s niektorými prispievateľmi či prispievateľkami robím aj to, že im radím, ako písať, vraciam im článok s radami na štyri razy, učíme sa spolu a zdokonaľujeme texty. Verím, že takto vychovám ak nie nových redaktorov magazínu, tak minimálne redaktorov iných kvalitných redakcií. Čiže stačí mať chcenie, čas a nápad – štylistiku a vôbec písanie už nejako doriešime. Rovnako je to aj s fotografiami

Super, tak snáď aj tento rozhovor prispeje k spropagovaniu a osloveniu potenciálnych redaktorov. Želám ti veľa energie, motivácie a trpezlivosti a prajem úspešné posúvanie sa vpred!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*
*