Monika ZbínováHlava v knihách, prsty na klávesnici. Práve druhá polovica môjho hesla hovorí o tom, že veľká časť môjho života sa odohráva niekde pri klávesnici. Práci s ňou sa pri používaní počítača nevyhne nikto, ale my, ktorí pravidelne píšeme rôzne texty (blogeri, novinári, spisovatelia, copywriteri a pod.), sme s ňou spojení ešte viac.
Ja sa radím do kategórie blogerov a copywriterov, starám sa o magazíny Milujeme slovenčinu a E-bookie a ďalší web sa opäť rysuje. Písanie je u mňa na každodennom poriadku. Okrem toho, že si aj ja potrpím na pohodlnú klávesnicu, mám ešte jednu obsesiu – dobrý textový editor. Väčšine z vás isto napadne – čo riešiš, veď každý používa Word! Jasné, vo Worde sa síce píšu dokumenty všetkého druhu, od úradných listov cez diplomovky až po knihy…
Prečo Word „nemusím“?
Word alebo iný klasický textový editor (na Macu Pages či open source alternatívy typu Open Office) nie je zlá vec. V podstate pozýva k tomu, aby sme ho využívali na písanie všetkého druhu. Tak prečo v ňom nerada píšem články?
- Je skvelý vo formátovaní, nie pri písaní. Farba, veľkosť, typ písma, rámčeky, bublinky, štýly, to sú všetko veci pri samotnom písaní najmenej potrebné. Všetky možností, ktorými textový editor oplýva, sú skôr na škodu ako na úžitok – odvádzajú pozornosť od premýšľania a písania. Som fanúšikom tzv. distraction-free písania, pri ktorom by mala byť pozornosť pisateľa sústredená iba na text. Minimalizmus pri písaní kreatívnych textov dokázateľne zvyšuje produktivitu a rýchlosť.
- Predpokladá používanie súborov a zložiek. Vyhovuje mi systém, v ktorom mám príslušné dokumenty v rámci jedného programu. Na Macu tak funguje napr. správa fotiek (iPhoto) i multimédií (iTunes). Je to blbuvzordné a okrem toho to ponúka skvelú možnosť synchronizácie medzi zariadeniami.
- Komplikuje export. Niektoré články si potrebujem len uložiť, iné po dopísaní hneď kopírujem do WordPressu, Google Docs a pod. Hlavne v prípade pokročilejšie naformátovaného textu vie Word preklopený do WordPressu urobiť pekný galimatiáš.
S Ulysses na večné časy a nikdy inak
Tento pomerne dlhý úvod bol potrebný preto, aby ste vedeli, že nie som v testovaní distraction-free programov žiadnym nováčikom. Chvíľu som používala WriteRoom, OmmWriter aj ByWord, z recenzií poznám aj mnoho ďalších aplikácií pre Mac alebo iOS, kde je táto metóda najviac rozšírená.
Ani jeden z nich nie je zlý, ale ja som sa napokon ustálila pri aplikácii Ulysses. Tu je niekoľko dôvodov, prečo:
1. Všetko na jednom mieste
Program funguje aj ako knižnica pre všetky texty s možnosťami rozdeliť si ich do skupín. Keď som začala Ulysses používať, skopírovala som si tam aj existujúce texty, nech nemusím mať pocit, ze začínam úplne od začiatku. Jediné, čo mi tu prekáža je, že texty zoraďuje iba v jednom smere a najnovšie dolu. Presúvať sa mi to zakaždým nechce, takže verím, že možnosť usporiadať ich ešte pribudne.
2. iCloud synchronizácia
Perfektné využitie potenciálu, ktorý ponúka Apple. Môžem si tak rozpísať článok na jednom zariadení a dopísať ho na ďalšom bez toho, aby som musela riešiť, či mám pri sebe potrebé súbory v najnovšej verzii. Písaný text sa ukladá a synchronizuje automaticky na pozadí.
Pre iOS je dostupná aplikácia Daedalus Touch, ktorú (žiaľ) treba kúpiť osobitne. Našťastie, vystačím si úplne s iMacom a s Airom.
3. Možnosti markup editora
Používanie markup jazyka sa podobá používaniu HTML. V tomto prípade ale nemusíte ovládať žiadne pokročilé kódy. K dispozícii je jednoduchá syntax, ktorá vám pomôže štrukturovať a formátovať dokument – buď počas písania, alebo po napísaní textu pred exportom. Tak to robím aj ja, vyhovuje mi to viac ako dodatočné formátovanie textu napr. vo WordPresse. Do textu sa dajú vkladať aj odkazy, obrázky, video i poznámky pod čiarou.
4. Dizajn a používanie
Všetky funkcie sú parádne, ale čo z toho, ak má program základné problémy s detailmi? V tomto napríklad nemám žiadnu výhradu. Je skvelé, že aplikácia sa dokáže perfektne prispôsobiť aj pri práci na veľkom monitore, aj minimalizmu Macbooku s malou uhlopriečkou.
V úplne rozvinutom stave má až 4 stĺpce (panely): priečinky v knižnici, zoznam textov (nadpis v článku automaticky slúži ako názov), samotný priestor pre písanie a vpravo možnosti pre formátovanie markup jazykom. Zapnúť si môžete iba jeden, dva či tri. (Minimalistickejší mód sa osvedčí napr. na Macbookoch.)
Dizajnovo stavili vývojári na klasické macovské rozhranie doplnené decentne sivou a čiernou. Takže žiadne čačky-mačky, ale naozaj priestor pre vyniknutie obsahu. Aj pre oči. S farbami sa stretnete iba pri používaní markup editora a kto sa cíti byť dizajnérom a la Johny Ive, môže si ich prefarbiť, ako chce.
5. Drobnosti na záver: štatistiky, osnova a export
Pre vlastnú spätnú väzbu si môžete jedným klikom pozrieť štatistiky písania daného textu. Ďalším klikom si zobrazíte automatickú osnovu textu podľa použitých nadpisov.
Musím spomenúť aj pokročilé možnosti exportu do formátov TXT, RTF, PDF. Text si môžete uložiť ako plain text, markdown alebo HTML. Najčastejšie si ho skopírujem ako HTML a vložím sformátovaný text rovno do WordPressu. Tak som napísala napríklad aj tento článok.
Praktický je hlavne automatický export do PDF, kde je výsledný súbor naozaj minimalisticky krásne sformátovaný (pozrite si export tohto článku).
Záver
Ulysses je momentálne najlepší textový editor štýlu distraction-free. Čo sa týka minimalizmu, existujú aj jednoduchšie programy, no tu si musí každý položiť otázku, pokiaľ mu jednoduchosť používania vyhovuje a kde ho už obmedzuje. Ja som v tomto programe našla spojenie možnosti nenechať sa vyrušovať s mnohými pokročilými funkciami, ktoré je možné, ale nie nutné používať. Odporúčam ho všetkým, ktorí často (a radi) píšu a chcú mať vo svojich textoch poriadok a systém.
