Bernard Minier: Mráz

Priznávam, že túto knihu som sa rozhodla prečítať z jedného dôvodu – v anotácii sa písalo o psychiatrickej liečebni, a to je akoby ste mi pred nosom zamávali poľskými krowkami. To skrátka musím mať! Ale je už pomaly leto, tak prečo sa neschladiť niečím mrazivým?

Mráz je kniha s počtom strán 624 a minimálne na mojej poličke sa veru hrubšia detektívka nenachádza. Asi v tretine knihy, keď už to bolo intenzívne napínavé, som si povedala, že som fakt zvedavá, ako sa autorovi podarí udržať ma v napätí až do konca. Podarilo.

Ak mala kniha slabšie miesto, tak asi jej začiatok. Úprimne, smrť koňa, hoci brutálna a odohrávajúca sa za veľmi zvláštnych okolností, ma za srdce nechytí. Napriek tomu, že išlo o obľúbeného žrebca nejakého veľkého boháča. Lenže tým sa príbeh len začína a (našťastie), začnú sa diať zaujímavejšie veci.

Počas vyšetrovania, ktoré vedie Martin Servaz (celkom sympatický týpek) totiž začínajú zomierať ďalší ľudia a všetko je to nejakým spôsobom prepojené so spomínanou psychiatrickou liečebňou, slušne nazývanou liečebný inštitút. Tam začína pracovať mladá psychologička, ktorej je všetko podozrivé (a právom).

Nájdeme tu veľa postáv – či už na strane spravodlivosti, alebo potenciálneho zločinu, a dokonca je medzi nimi aj jedna Slovenka! Ale nebojte sa, orientovať sa nezabudnete (ako ja v Sto rokoch samoty). Všetko je totiž napísané jednoducho, akčne, ale pritom nie povrchne, čo neznášam. Nechýba aj trochu súkromného života, ale naozaj len trochu, a tiež trochu hluchých miest, bez ktorých by bola kniha hádam aj o 20 strán kratšia.

Škoda, že kniha nemá silnejšie promo, lebo si ho rozhodne zaslúži. K bestsellerovým označeniam už na obálke som skeptická, ale v tomto prípade nejde o prázdne sľuby. Ako pozerám na Goodreads, ide len o prvý diel (zatiaľ napísanej) trilógie, preto dúfam, že sa dostanem aj k pokračovaniam.