Paula Hawkins: Do vody

Existujú dva typy ľudí. Tí, ktorí čítali Dievča vo vlaku a veľmi sa im to páčilo „se vším všudy“. A potom tí, ktorým sa to páčilo, ale ktorí neznášali hlavnú postavu. Medzi nich patrím aj ja.

Áno, je to typ knihy, ktorá má zaujímavý námet a spracovanie a určite sa nedá ohodnotiť ju ako (pod)priemernú. Autorka má na písanie nesporný talent, preto sa právom kniha stala bestsellerom a bol podľa nej dokonca nakrútený film, čo je pri debute skutočne veľký úspech.

Aj preto sa veľmi čakalo na jej druhú knihu Do vody. Fanúšikovia optimisticky, či sa jej podarí zopakovať úspech Dievčaťa vo vlaku. Skeptici (ako ja) tiež optimisticky, dávajúc jej šancu urobiť reparát.

Niet divu, že sa po vydaní vyšvihla hneď na prvé priečky rebríčkov. Ľudia boli zvedaví, no reakcie na seba nedali dlho čakať. Minimálne na Martinuse sa začali kopiť negatívne recenzie, paradoxne sklamaní sú zdá sa zrazu všetci.

Ako správny knižný bloger som si aj ja chcela urobiť názor bez zbytočných emócií a preberania názorov druhých.

Anotácia veľa neprezrádza a ja občas začnem čítať knihu naschvál bez toho, aby som si pozrela, o čom je. Ukázalo sa, že v tomto prípade by celkom pomohlo mať orientačnú predstavu, o čom kniha bude. Lebo recenzie majú pravdu minimálne v jednej veci – že dej knihy je vinou mnohých postáv chaotický a neprehľadný a budete potrebovať niekoľko desiatok strán na to, aby ste sa zorientovali, kto je kto a aké miesto hrá v ťažkopádnom príbehu.

Do vody totiž nie je klasická detektívka (podobne ako Dievča vo vlaku), hoci smrť sa na začiatku udeje (a v knihe nie je jediná). Medzi postavami sa objaví aj vyšetrovateľka, no plní skôr vedľajšiu úlohu.

Všetko sa točí okolo dvoch sestier, z ktorých práve jedna v úvode knihy zahynie. Či sa vrhla do vody sama alebo išlo o vraždu, sa bude práve riešiť v rámci celej knihy.

Apropo, vrhnúť sa do vody. Voda je v knihe predstavená ako živel, ktorý má svoju moc. Rieka, ktorá sa kľukatí okolo mestečka Beckford, vytvára na jednom mieste tzv. Hlbočinu utopencov a zahynuli v nej už toľkí, že jej názov právom patrí. Viera v moc pozemských živlov u viacerých postáv mi pripomenula knihu Žítkovské bohyně, ktorá ako uznáte, je od predstavy napínavého thrilleru poriadne vzdialená.

Knihu som si zobrala na výlet do Amsterdamu (názov Do vody sa k amsterdamským kanálom úplne hodí). Postupne som začala chápať autorkin zámer a keď som sa zorientovala, kto je kto a kam kniha asi smeruje, začala som si ju celkom užívať. Rozumiem ale rozčarovaniu tých, pre ktorých to bola len nezáživná zlátanina.

Paule Hawkins sa podarila minimálne jedna vec – opäť ma presvedčiť o tom, že nevie napísať príbeh s aspoň jednou sympatickou postavou.

Pozitíva • Koho bude kniha baviť?

• fanúšikov Žítkovských bohyní a zarytých fanúšikov Pauly Hawkins
• komu neprekáža, že sa musí zorientovať v spleti postáv
• kto nehľadá klasickú detektívku

Negatíva • Nekupujte si knihu, ak:

• sa vám páčilo Dievča vo vlaku a čakáte niečo podobné
• pri čítaní neradi rozmýšľate
• hľadáte jednoduché dovolenkové čítanie