Už dlho sa strojím napísať niečo o káve. Pri káve sa budujú vzťahy, lebo skvele vonia a chutí, a tak navodzuje príjemnú atmosféru. Pri káve sa dobre číta (z rovnakého dôvodu) a nemožno opomenúť ani to, že fotky kníh na Instagrame vyzerajú s kávou ešte lepšie. :)
Kto ma pozná, vie, že som kávový fajnšmeker a pozvanie na dobrú kávu nikdy neodmietnem. Mám kopec kamarátov a známych, ktorí sú v kávovom svete skutoční odborníci, tento článok ale nebude pokusom tváriť sa ako jeden z nich. Možno však poslúži kávičkárom-začiatočníkom, ktorí ocenia pár jednoduchých rád a skúseností.
Kávu som začala piť… pfff, tak to si už nepamätám, ale určite viem, že ma ju „naučila“ piť mama a naše značky boli Jacobs Kronung alebo Nescafe Gold, výdatne dochutené cukrom. Na neske som prežila aj celú výšku a ešte kúsok. Nemyslím, že ma to nejako poznačilo, ale dnes by som ju už nevypila. Moje heslo je – radšej žiadna káva ako zlá.
Keď si na internete prečítate, že piť kávu je zdraviu prospešné, nemyslí sa tým instantná káva. Resp. je zdravá asi tak ako instantná polievka, čaj či zemiaková kaša. Dôvodom je hlavne spôsob výroby a použitie nekvalitných zŕn. Podrobnejšie je to popísané napríklad v tomto článku.
Dlho-predlho boli u nás synonymom dobrej kávy Lavazza, illy, Segafrefo a ďalšie talianske značky. Treba ale povedať, že nič ako talianska káva neexistuje – Taliansko nemá kávové plantáže, kávu iba praží – a objektívne horšiu.
Výberová káva sa sem vo väčšom množstve dostala až v posledných rokoch. Pamätám sa, že na moje prvé poriadne espresso ma zobral kamarát v Bratislave a že bolo – strašne kyslé. Vtedy som s pomyslela, že je to veľmi divná chuť, lebo kávu som mala vždy spojenú s horkosťou, ktorú ja moc nemusím (nie som ani tonicový alebo grepfruitový typ).
Postupne som si užívala začiatky kávovej revolúcie na Slovensku v Shtoorovi, u Pána Králička a v Záhire – vychýrený nitriansky bar, v ktorom robili skvelú kávu. Lenže človek nemôže chodiť každý deň do bratislavskej kaviarne, hlavne ak pracuje z homeofficu v Beluši, všakáno. Bolo teda jasné, že si budem musieť dobrú kávu vedieť urobiť aj doma.
Oprášila som koťogo, ako sa ľudovo nazýva mokka konvička. Káva z koťoga dokáže najviac napodobniť obľúbené espresso. Lenže kým som na nej pila illy, dojem na mňa takto pripravená káva neurobila. No stačilo priniesť z BA balíček kávy od Pána Králička a level zásadne vzrástol.
Jedinou nevýhodou bolo mletie – pri mojej spotrebe ma môj hipsterský ručný mlynček prestal baviť. A tak som ho nahradila elektrickým DeLonghi a investícia 50 eur sa mi bohato vrátila. Na domáce použitie je to v pomere cena/výkon skvelá voľba.
No a potom ďalej to už v podstate bolo len o kúpe dobrej kávy – chuťovo mi najviac pasujú predsa len tie ovocnejšie (kyslejšie) kávy a svetlé praženie, kupujem teda najmä Keňa alebo Etiópia. Čo mi naozaj nechutí, je „popradská“ a vypiť „taliansku“ kávu je pre mňa tiež skôr skutok pokánia. Aj keď aj tá sa dá urobiť lepšie aj horšie, a naopak, aj dobrá káva sa dá pokaziť zlým mletím alebo prípravou.
Kde kupujem dobrú kávu? Najviac objednávam z:
- Diamonds Roastery (výborná káva, krásne krabičky, milá komunikácia so zákazníkom)
- Illimité (káva od drobných farmárov, individuálny prístup, pekné a ekologické balenie)
- Green Plantation (dobrý pomer cena/kvalita/poštovné)
Občas kúpim kávu v kaviarni, v ktorej sa náhodou ocitnem počas mojich cestách po Slovensku – najčastejšie u Pána Králička, ktorý parkuje svoj vozík kúsok od mojej práce na Poštovej.
Slovenské kaviarne sú z 95 % postavené práve buď na lacnej, ale zlej káve (väčšinou talianskej) alebo na zle nastavených strojoch, z ktorých tečie len žbrnda. Preto chodím a podporujem kaviarne, kde majú výberovú kávu (hoci je drahšia) a kde majú kávu naozaj radi.
- Café Hygge (Púchov) – káva z Goriffee
- Café Sládkovič (Trenčín) – káva z Coffeeinu
- Concept Coffee Roasters (Piešťany) – vlastná pražiareň
- Hotel Grand – káva z 9grams; Café Republika – tiež káva z Coffeeinu (Žilina)
- Aurelica (Liptovský Mikuláš) – vlastná pražiareň
- Foxford, Pán Králiček, MAD DROP espresso & brew bar, DOT. Espresso bar (Bratislava)
Vo svete som našla tiež mnoho dobrých kaviarní a pražiarní, tu je aspoň zopár tipov – z Prahy, Paríža, Amsterdamu či Barcelony.
Asi najväčší argument proti pitiu kvalitnej, výberovej kávy je cena. Za 250 gramovú krabičku zaplatíte priemerne 10 € a koľko miniete za mesiac, záleží od vašej spotreby. Ja som za kávu (kúpenú/vypitú/darovanú) minulý rok dala takmer 600 eur. Argumenty by sa dali rozoberať v osobitnom článku, ale v skratke: výberová káva je síce drahšia, ale aj dokázateľne kvalitnejšia a jej pestovatelia za ňu dostanú poctivo zaplatené. Niektorí pražiari dokonca cielene podporujú tých najmenších farmárov, čo sa mi zdá veľmi sympatické (Lukáš z Illimité vysvetľuje prečo).
Nevýhoda je, že sa káva nedá kúpovať veľmi do zásoby, pretože by sa mala spotrebovať cca do 1-2 mesiacov od upraženia. Najviac mi je preto ľúto platiť vysoké poštovné (ak chcem kúpiť balíček kávy za 10 € a 4 € dám len na poštovné). To všetko sú ale riešiteľné detaily. Kto nemá problém zaplatiť 10 € za „lepšie“ víno vypiteľné za 1 večer, môže podporiť aj kávovú kultúru na Slovensku. Ja tak budem s radosťou robiť aj naďalej.