Prvý WordCamp (niečo ako Barcamp, len o WordPresse) sa odohral minulú sobotu (17. marca) v Žiline. Kto vie niečo o barcampoch a podobných stretnutiach, vie aj to, prečo je dobré na ne chodiť. Toto bolo špeciálne tým, že WordPress bol hlavnou postavou a chalani, stojaci za slovenským wp.sk sa stali vynikajúcimi hostiteľmi približne päťdesiatky účastníkov.
Akcia bola propagovaná ako komorné podujatie pre cca 50 ľudí a na prihlášku som musela napísať, prečo by mali vybrať práve mňa. S WordPressom mám spoločné len toľko, že ho mám nasadený (okrem Červeného pera) na všetkých svojich stránkach a na niekoľkých klientských. Na vsetínskom Barcampe som sa ale zoznámila s Peťom Nemčokom, hlavným organizátorom WordCampu a moje nadšenie mi asi vstupenku vybavilo samo ;).
O programe sa rozpisovať nebudem, prečítajte si o ňom u aliana, depiho alebo exota. Zaujali ma skôr dva kritické články, jeden práve o žilinskom WordCampe a druhý ešte o dávnejšom (všeobecnom) v českom Vsetíne. Som presvedčená, že tieto dva negatívne ohlasy sú len špičkou ľadovca pre početnejšiu nespokojnú skupinu účastníkov takýchto akcií. Internet je (zatiaľ) slobodné médium, takže nechcem ich názory popierať, no chcem sa k nim aspoň vyjadriť. Je dobré si pripomenúť, že:
- Barcampy sú neziskové akcie, organizované komunitou a pre komunitu. Na to, aby boli, potrebujú nielen štedrých sponzorov, ale ešte predtým schopných ľudí, ochotných namakať sa na niečom bez nároku na honorár. Najlepšie sa dajú oceniť ich propagovaním a pozitívnou spätnou väzbou.
- Barcampy tvoria účastníci a atmosféra medzi nim viac ako program.
- Barcampy navštevujú geekovia, v istých prípadoch aj ich polovičky :).
Oba kritické články sa okrem čumenia do mobilov a notebookov počas prednášok sťažujú na nedostatočnú socializáciu, pričom ani jeden z ich pisateľov pre ňu neurobil v podstate nič. Treba však pamätať na to, že aj tí geekovia sú len ľudia. To, že sú všetci na Barcampe, neznamená, že sú všetci naladení na rovnakú vlnu, majú podobné povahy a v jeden deň rovnakú náladu. A možno tam ani nie všetci idú s cieľom socializovať sa, ale hlavne počúvať a naučiť sa niečo nové. Viniť teda akúsi nehomogénnu masu ľudí za to, že akcia bola kvôli nim o ničom, sa mi zdá pritiahnuté za vlasy.
Je to ako na Twitteri: ak má niekto 100 followerov, ktorých tweety len pasívne číta a na žiadny neodpovie, ťažko ho zapojiť do konverzácie. A ak sám netweetuje, ľudia, naopak, nemajú dôvod počúvať jeho.
Ja som bola na svojom prvom Barcampe pred rokom. Už vtedy som bola na Twitteri dosť rozbehnutá, tak som si myslela, ako sa tam budem veľmi socializovať. Prišla som tam – a tam masa cudzích ľudí. Poznala som síce možno zopár ľudí z Twittera, ale v tvári som nespoznala nikoho. A tak som doobeda sedela ako kôl v plote, cez prestávky postávala… a potom sa to rozbehlo. Stačilo sa občas k niekomu priplichtiť, na niekoho sa usmiať, niekoho pozdraviť…
Toto krátke zamyslenie teda nie je ani tak pre kritizujúcich ako odpoveď na ich články, ako pre tých, ktorí na podobnom podujatí ešte neboli (ale chceli by ísť), aby ich takáto zlá skúsenosť neodradila. Pokiaľ viem, komunita sa teší z každého nového šikovného človeka, ktorý do nej pribudne. Stačí len nebáť sa vystúpiť z tieňa…
Buďte sami sebou. Všetci ostatní sú už aj tak obsadení ;).
P. S.: Na WordCampe boli spomenuté mnohé zaujímavé pluginy pre WP. Možno ste si niektoré zaujímavé zapísali, ale ja osobne som to kvantum dobrých tipov nestíhala sledovať. Preto mi napadlo urobiť malý prieskum toho, aké pluginy máte nainštalované, resp. ich odporúčate. Poprosím vás preto nájsť si 2 minútky času na tento akože dotazník, ja dám nakoniec všetky zistenia dohromady do jedného väčšieho blogpostu. Ďakujem za spoluprácu :).
1 comment
Ja som bol minulý rok na podujatí rovnakého typu, takže som sa zase raz na chvíľu ocitol medzi geekmi, a tam bola socializácia vyriešená takto – bolo ohlásené miesto a čas “neformálnej afterparty” a kto chcel, prišiel. A keďže správny návštevník chodí na tieto akcie práve kvôli afterparty, tak ja som teda rozhodne prišiel. Nepoznal som tam vôbec nikoho, ale nejako som sa ocitol pri stole, zoznámil sa s novými ľuďmi, popili sme, potliachali, futbálek zahrali, ešte som aj získal veľmi dobrú zákazku. Takže presne ako hovorí autorka článku – netreba sa báť, treba prísť. Za tie rána na druhý deň to stojí. ;-)