Mám rada knihy o knihách. A toto bolo úplne #mustread, od obálky, cez názov až po popis knihy – Paríž, metro, knihy, tajomno.

Žiaľ nakoniec to bolo veľké sklamanie.

Začína sa to ešte celkom sľubne. Dievča, vlastne mladá žena Juliette cestuje každý deň do práce (v realitke) metrom a počas cesty pozoruje spolucestujúcich, ako si čítajú. Jedného dňa vystúpi o dve stanice skôr a „úplnou náhodou“ objaví jeden dom s niečím ako antikvariát, kde sa však knihy nepredávajú, ale… svojím spôsobom rozdávajú.

Potom je to o chlapíkovi, ktorý sa tejto aktivitke venuje a jeho malej dcére, ktorá je niekedy dospelejšia ako on. Julliete to celé tak nadchne, že v sebe objaví starú lásku ku knihám a po pár dňoch dá úplne nelogicky výpoveď v práci, len aby sa tomuto „rozdávaniu“ mohla venovať naplno.

Chlapík musí odísť, ona sa začne starať o malé dievčatko a potom je to celé už o úplne niečom inom. Ale končí sa to znovu knihami.

Pripadá mi to ako knižka, ktorú si dá niekto na nočný stolík, aby si z nej pred spaním vždy prečítal pár strán a po piatich minútach zaspal. Nie preto, že by bola strašne nudná (aj keď bola), ale preto, lebo kniha sa nečíta zle, len je úplne celá nelogická.

Akoby si autorka povedala, že keď pospája všetky tie bookloverské veci (staré knihy, Paríž, vlaky, kopec odkazov na rôznych autorov, tituly a postavy, kúsok tajomstva, cestovanie, romantiku, atď.), musí to vyjsť. Lenže tak to nefunguje a ak sa trochu zamýšľate nad tým, čo čítate, prídete na to sami.

Celé sa to odohráva v skutočnom svete, kde ľudia chodia do práce a deti do školy, ale hlavná hrdinka nemá problém odísť z práce, aby si mohla celé dni čítať a starať sa o úplne cudzie dieťa. Nehovoriac o tom, že ďalší dej nemá prakticky nič spoločné s tým, čo sa na začiatku rozohrá.

Takto: keby išlo o 500-stranový román, kde by bolo všetko dobre opísanú a pohnútky vysvetlené, mohlo by to pôsobiť uveriteľne. Ale na priestore necelých 200 strán malého formátu budete skrátka knihu čítať a priebežne sa pýtať: to ako sa mohol zrazu odohrať takýto skok?

Knihe Dievča, ktoré čítalo v metre dávam 3 hviezdy, ale len kvôli knihám a Parížu, hoci by sa to pokojne mohlo odohrávať v akomkoľvek inom meste. Atmosféry tohto mesta sa nadýchnete len ak sú vám povedomé názvy niektorých staníc metra.

Pozitíva • Koho bude kniha baviť?

  • kto má rád knihy o knihách
  • a zároveň miluje Paríž
  • a zároveň nemá veľké nároky na literárnu kvalitu knihy

Negatíva • Nekupujte si knihu, ak:

  • ste aspoň trochu literárno-kritickí
  • alebo čakáte romantický príbeh
  • alebo čakáte aspoň zmysluplný príbeh
Mám rada knihy o knihách. A toto bolo úplne #mustread, od obálky, cez názov až po popis knihy - Paríž, metro, knihy, tajomno. Žiaľ nakoniec to bolo veľké sklamanie. Začína sa to ešte celkom sľubne. Dievča, vlastne mladá žena Juliette cestuje každý deň do práce (v realitke) metrom a počas cesty pozoruje spolucestujúcich, ako si čítajú. Jedného dňa vystúpi o dve stanice skôr a „úplnou náhodou“ objaví jeden dom s niečím ako antikvariát, kde sa však knihy nepredávajú, ale… svojím spôsobom rozdávajú. Potom je to o chlapíkovi, ktorý sa tejto aktivitke venuje a jeho malej dcére, ktorá je niekedy dospelejšia ako on. Julliete to celé tak nadchne, že v sebe objaví starú lásku ku knihám a po pár dňoch dá úplne nelogicky výpoveď v práci, len aby sa tomuto „rozdávaniu“ mohla venovať naplno. Chlapík musí odísť, ona sa začne starať o malé dievčatko a potom je to celé už o úplne niečom inom. Ale končí sa to znovu knihami. Pripadá mi to ako knižka, ktorú si dá niekto na nočný stolík, aby si z nej pred spaním vždy prečítal pár strán a po piatich minútach zaspal. Nie preto, že by bola strašne nudná (aj keď bola), ale preto, lebo kniha sa nečíta zle, len je úplne celá nelogická. Akoby si autorka povedala, že keď pospája všetky tie bookloverské veci (staré knihy, Paríž, vlaky, kopec odkazov na rôznych autorov, tituly a postavy, kúsok tajomstva, cestovanie, romantiku, atď.), musí to vyjsť. Lenže tak to nefunguje a ak sa trochu zamýšľate nad tým, čo čítate, prídete na to sami. Celé sa to odohráva v skutočnom svete, kde ľudia chodia do práce a deti do školy, ale hlavná hrdinka nemá problém odísť z práce, aby si mohla celé dni čítať a starať sa o úplne cudzie dieťa. Nehovoriac o tom, že ďalší dej nemá prakticky nič spoločné s tým, čo sa na začiatku rozohrá. Takto: keby išlo o 500-stranový román, kde by bolo všetko dobre opísanú a pohnútky vysvetlené, mohlo by to pôsobiť uveriteľne. Ale na priestore necelých 200 strán malého formátu budete skrátka knihu čítať a priebežne sa pýtať: to ako sa mohol zrazu odohrať takýto skok? Knihe Dievča, ktoré čítalo v metre dávam 3 hviezdy, ale len kvôli knihám a Parížu, hoci by sa to pokojne mohlo odohrávať v akomkoľvek inom meste. Atmosféry tohto mesta sa nadýchnete len ak sú vám povedomé názvy niektorých staníc metra.
Pozitíva • Koho bude kniha baviť? kto má rád knihy o knihách a zároveň miluje Paríž a zároveň nemá veľké nároky na literárnu kvalitu knihy Negatíva • Nekupujte si knihu, ak: ste aspoň trochu literárno-kritickí alebo čakáte romantický príbeh alebo čakáte aspoň zmysluplný príbeh
Téma - 6
Dej - 4
Postavy - 5
Štýl - 6

5.3

5

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*
*