Pred vyše dvomi rokmi som recenzovala štvrtý diel Millenia a prvý diel pokračovania série napísaného Davidom Lagercrantzom. Pamätám si na svoje vtedajšie nadšenie aj pocit z knihy. Aj vďaka nim som sa pustila aj do 5. dielu Millenia Muž, ktorý hľadal svoj tieň, ktoré vyšlo pred pár dňami.

Knihy tejto série boli vždy svojím spôsobom špecifické. Vymykajú sa osvedčeným vzorcom z detektíviek s vyšetrovateľmi z policajného zboru a svoj šarm zakladajú na tandeme novinár – hackerka. Práve Lisbeth Salanderová je dnes už legendárnou postavou svetovej literatúry.

Niet sa čo diviť, že Lagercrantz znova stavil na obe postavy a vytvoril okolo nich príbeh, ktorý obsahuje všetko, čo predchádzajúce. „Zlý“ systém, nespravodlivosť, nešťastné životy i násilie. Opäť si vyberá témy, ktoré aktuálne rezonujú svetom – imigranti, islam či finančné trhy.

Nikdy nejde o jednu dejovú líniu ale o viacero rozohratých partií, ktoré sa niekde stretávajú, niekde pretínajú a celkovo komplet dopĺňajú. Takto sa dostaneme z prostredia väznice cez islamských teroristov až k špeciálne nadaným deťom.

Keďže pri týchto knihám som bola vždy hladná, potešilo ma, že Mikael si prvý (a tuším aj posledný) krajec chleba namazal až na 81. strane. On pri písaní článkov a Lisbeth pri hackovaní do seba vždy niečo tlačili. Našťastie druhá menovaná v tejto časti oveľa menej „hekuje“ a oveľa viac rieši veci „ručne-stručne“.

Lagercrantz

Až by sa dalo povedať, že sa z nej stáva supermanka. Teda superwomanka, ktorá má zachraňovanie, riešenie, pátranie a všetky schopnosti k tomu potrebné skrátka zakódované vo svojej DNA. Paradoxne, dostáva teraz oveľa menej priestoru – tento diel, zdá sa, patrí najmä Mikaelovi.

Ten sa rovnako pohybuje po rovnakej osi: narazí na nejakú zvláštnosť, ktorá ho vyvedie z miery (najmä ak sa spája s Lisbeth) a začína pátranie na vlastnú päsť s využitím zdrojov svojej redakcie či postáv, s ktorými sme sa stretli už v minulých dieloch.

Po prečítaní „štvorky“ som si zbožne priala ďalšie pokračovanie. Nadchlo ma, že môžem opäť čítať o mojich obľúbených postavách – síce z pera „cudzieho človeka“, ale predsa.

Po prečítaní „päťky“ Muž, ktorý hľadal svoj tieň som už trochu na pochybách. Ani vydanie knihy už nesprevádzal taký reklamný boom. Akoby sme si zvykli na to, že žezlo po Larssonovi skrátka prebral niekto ďalší, kto bude len jednoducho pokračovať v podobnom štýle.

Lenže slovami klasika zo Slunce seno: das ist wenig – to je málo.

Som si istá, že Larsson by dokázal ďalšie časti posunúť na ďalšiu úroveň. Lagercrantz už vytvára len coververzie veľkého hitu a vidno to všade – pri témach, postavách, dialógoch i celkovej pointe diela.

Znamená to, že je to zlá kniha?

Nie. Stále platí spomienkový optimizmus a ak sa tešíte, že sa stretnete s obľúbenými postavami a prečítate si o ich ďalšom dobrodružstve, prídete si na svoje. Ak je pre vás dôležitejší aktuálny pocit knihy ako hlbšie zamýšľanie sa nad kvalitou knihy a jej zasadením do kontextu, prídete si na svoje. Dokonca aj ak hľadáte na čítanie niečo nové, aktuálne a napínavé a nečítali ste predchádzajúce diely, prídete si na svoje.

Pozor len ak ste zarytí fanúšikovia osobitého Larssonovho štýlu – ten v knihe nájdete len v podobe niekoľko ráz vylúhovaného vrecka čaju.

Pozitíva • Koho bude kniha baviť?

  • tých, komu sa páčil predchádzajúci diel
  • kto nečítal prvé série Millenia
  • kto nemá veľké očakávania

Negatíva • Nekupujte si knihu, ak:

  • nemáte radi 5x vylúhovaný čaj
  • nedáte dopustiť na Larssonovu trilógiu
  • ste proti imigrantom, západnej ekonomike a podobným dnešným témam
Pred vyše dvomi rokmi som recenzovala štvrtý diel Millenia a prvý diel pokračovania série napísaného Davidom Lagercrantzom. Pamätám si na svoje vtedajšie nadšenie aj pocit z knihy. Aj vďaka nim som sa pustila aj do 5. dielu Millenia Muž, ktorý hľadal svoj tieň, ktoré vyšlo pred pár dňami. Knihy tejto série boli vždy svojím spôsobom špecifické. Vymykajú sa osvedčeným vzorcom z detektíviek s vyšetrovateľmi z policajného zboru a svoj šarm zakladajú na tandeme novinár – hackerka. Práve Lisbeth Salanderová je dnes už legendárnou postavou svetovej literatúry. Niet sa čo diviť, že Lagercrantz znova stavil na obe postavy a vytvoril okolo nich príbeh, ktorý obsahuje všetko, čo predchádzajúce. „Zlý“ systém, nespravodlivosť, nešťastné životy i násilie. Opäť si vyberá témy, ktoré aktuálne rezonujú svetom - imigranti, islam či finančné trhy. Nikdy nejde o jednu dejovú líniu ale o viacero rozohratých partií, ktoré sa niekde stretávajú, niekde pretínajú a celkovo komplet dopĺňajú. Takto sa dostaneme z prostredia väznice cez islamských teroristov až k špeciálne nadaným deťom. Keďže pri týchto knihám som bola vždy hladná, potešilo ma, že Mikael si prvý (a tuším aj posledný) krajec chleba namazal až na 81. strane. On pri písaní článkov a Lisbeth pri hackovaní do seba vždy niečo tlačili. Našťastie druhá menovaná v tejto časti oveľa menej „hekuje“ a oveľa viac rieši veci „ručne-stručne“. Až by sa dalo povedať, že sa z nej stáva supermanka. Teda superwomanka, ktorá má zachraňovanie, riešenie, pátranie a všetky schopnosti k tomu potrebné skrátka zakódované vo svojej DNA. Paradoxne, dostáva teraz oveľa menej priestoru - tento diel, zdá sa, patrí najmä Mikaelovi. Ten sa rovnako pohybuje po rovnakej osi: narazí na nejakú zvláštnosť, ktorá ho vyvedie z miery (najmä ak sa spája s Lisbeth) a začína pátranie na vlastnú päsť s využitím zdrojov svojej redakcie či postáv, s ktorými sme sa stretli už v minulých dieloch. Po prečítaní „štvorky“ som si zbožne priala ďalšie pokračovanie. Nadchlo ma, že môžem opäť čítať o mojich obľúbených postavách - síce z pera „cudzieho človeka“, ale predsa. Po prečítaní „päťky“ Muž, ktorý hľadal svoj tieň som už trochu na pochybách. Ani vydanie knihy už nesprevádzal taký reklamný boom. Akoby sme si zvykli na to, že žezlo po Larssonovi skrátka prebral niekto ďalší, kto bude len jednoducho pokračovať v podobnom štýle. Lenže slovami klasika zo Slunce seno: das ist wenig - to je málo. Som si istá, že Larsson by dokázal ďalšie časti posunúť na ďalšiu úroveň. Lagercrantz už vytvára len coververzie veľkého hitu a vidno to všade - pri témach, postavách, dialógoch i celkovej pointe diela. Znamená to, že je to zlá kniha? Nie. Stále platí spomienkový optimizmus a ak sa tešíte, že sa stretnete s obľúbenými postavami a prečítate si o ich ďalšom dobrodružstve, prídete si na svoje. Ak je pre vás dôležitejší aktuálny pocit knihy ako hlbšie zamýšľanie sa nad kvalitou knihy a jej zasadením do kontextu, prídete si na svoje. Dokonca aj ak hľadáte na čítanie niečo nové, aktuálne a napínavé a nečítali ste predchádzajúce diely, prídete si na svoje.…
Téma - 9
Dej - 7.5
Postavy - 8.5
Štýl - 6.5

7.9

8

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*
*