Helen Fieldingová: Bridget Jonesová – Zbláznená do chlapa

Počet dní, ktoré som si myslela, že budem čítať túto knihu: 7, počet dní, za koľko som ju prečítala: 2, koľkokrát som si myslela, že knihu počas čítania odložím: 100, koľkokrát som ju odložila: 0. Koľkokrát som sa pri nej bavila: 250x, koľkokrát som sa nudila: možno 5x.

Aj v takom literárne nevďačnom žánri ako sú ženské romány sa dajú nájsť skutočné klenoty. Tak ako naše mamy plakali pri Scarlett z Odviate vetrom, my máme Bridget Jonesovú.

Bridget Jonesová je typická žena-milión. Má rodičov, ktorých znepokojuje fakt, že ich milovaná dcéra si ešte nenašla chlapa, partiu priateľov, ktorí jej dňom-nocou radia, ako nájsť a udržať muža svojich snov a, samozrejme, aj konkrétny sex idol, o ktorom po nociach sníva. V prvom dieli (samozrejme po nevyhnutných peripetiách) konečne spozná svoju lásku – Marka Darcyho, (ne)nápadne sa podobajúceho na toho austenovského Darcyho.

Slabší druhý diel je bohatý na dobrodružstvá spoločného života, ktorý je zdrojom mnohých vtipných príhod. No a po rokoch sa s Bridget v 3. dieli – Zbláznená do chlapa – stretávame opäť, nanešťastie už bez Marka Darcyho, ktorého charizma šľahala nielen z filmového plátna, ale aj zo stránok prvých dvoch kníh.

Z Bridget je už päťdesiatnička, má dve deti a opäť sa pokúša nájsť si partnera. Snaží sa udržať svoj život pod kontrolou a chvíľku sa jej zdá, že sa stačí len rozhodnúť – a môže byť úžasnou, šarmantnou a všetkozvládajúcou dámou, presne ako sa patrí na jej vek. Lenže to sa nedá len tak na povel.

09:15 Tak! Starostlivosť o dve deti bude odteraz hračka! Konečne som dočítala Magickú výchovu, kde sa píše o jednoduchých varovaniach (počítam do troch) a dôsledkoch, a tiež A dosť! Francúzske deti nevystrájajú pri jedle o tom, že francúzske deti majú stanovený určitý rámec (trochu ako v škole), poznajú pravidlá (a ak ich porušia, nastupuje rátanie do troch a magická výchova), no ak vyparatia iba nejakú hlúposť, nebudete sa tým trápiť, oblečiete si elegantné francúzske šaty a zasexujete si.

Je málo postáv, ktoré sa tak skvele dopĺňajú v knihe a vo filme. Popletená Bridget sa prevteľuje do René Zelweger s jej typickými ksichtami, ktorými podčiarkuje všetky trápne situácie. A že ich nie je málo!

11:30 Bola som sa bicyklovať pri rieke. Bolo to super, až kým do mňa niekto z mosta nehodil vajce. Alebo to bol vták, ktorý nečakane porodil. Idem si ho oprať. Na Boris-bajky kašlem, na kliniku pre obéznych pôjdem autobusom. Keď sedím na riti, aspoň som živá a čistá, nie mŕtva a celá od vajca.

A práve to je na celej postave Bridget sympatické. Zrazu nám je jedno, že je celý príbeh veľmi priehľadný, predvídateľný a dokonca veľmi podobný prvému dielu. Bridget nám, obyčajným ženským, hovorí, že sa nemusíme bát byť tým, kým sme. Kniha a v nej Bridget samotná sa zdá byť povrchná, no práve naopak – smeje sa z toho, ako ľudia predstierajú byť tými, kým nie sú.

Škoda, že sa tretia Bridget už nedočká filmového spracovana – viem, že by som sa pri ňom isto opäť pobavila.

A možno sa prestala brať ešte menej vážne :).