Monika ZbínováJedným z mojich koncoročných restov bola dnes už klasika od Raya Bradburyho. Niekde som čítala, že kto miluje knihy, mal by si určite prečítať 451 stupňov Fahrenheita. Má krásnu obálku, nie je hrubá (čo sa mi pri napĺňaní Goodreads Challenge celkom hodilo). Napriek tomu sa mi čítala trochu horšie a pomalšie.
Nejde totiž o typický bestseller, nejde o oddychovku. Žánrovo je to sci-fi, nečakajte ale mimozemšťanov ani vesmírne lode. Dej sa odohráva v budúcnosti, ktorá nie je taká odlišná od prítomnosti (na rozdiel od toho, ako ju vykresľujú mnohé dystopie). Ľudia sa ženia a vydávajú, chodia do práce, stretávajú sa s priateľmi, dívajú sa na telku.
Niekde v diaľke zúri vojna, to však bežného človeka nedesí. Stačí sa príliš nezamýšľať nad vecami a hľadieť si svoje. Vlastne je celkom ľahké zavrieť sa do obývačky a nechať sa uniesť plytkou zábavou z niekoľkorozmernej obrazovky.
Je zaujímavé, že autor knihu napísal už v roku 1953. Vtedy si určite nevedel predstaviť niečo ako internet, to však nie je dôležité. Opisuje predovšetkým to, ako by vyzerala budúcnosť, keby z nej zmizli všetky knihy.
Dnes, keď existujú e-knihy, sa stále viac sa učíme, že kniha nie je len zhluk písmen vytlačených na papieri: je to dielo nezávislé od toho, v akej forme (fyzickej, elektronickej) existuje.
No je určite jednoduchšie a intenzívnejšie predstaviť si horiacu knihu (štátom regulovaný biznis) ako symbol sveta, ktorý rezignoval: požiarnici viac nehasia, ale podpaľujú, a najväčším zločinom je vlastniť knihu, pričom ostatné zločiny sú zrazu bežnou súčasťou života.
Keď sa vrátim na začiatok, ako milovníkovi kníh sa mi myšlienka naozaj páčila, ale jej štýl ma za srdce nechytil. Možno som ju čítala v období, kedy som potrebovala niečo iné – viac dejové, viac akčné – toto je skôr kúsok, na ktorý si musíte nájsť časť, aby ste si vychutnali všetky dôležité myšlienky. Vám ju ale odporúčam, najmä preto, aby ste si názor utvorili sami.
Téma - 10
Dej - 7.5
Postavy - 7
Štýl - 9
8.4
