Čitateľ z vlaku 6:27 je kniha, ktorú na moje milé prekvapenie vydalo vydavateľstvo Ikar, hoci by pristala skôr Artfóru či českému Hostu, alebo akémukoľvek artovejšiemu vydavateľstvu. Nenájdete v nej totiž úchvatný dej ani obdivuhodných knižných hrdinov. Nebudete ju čítať preto, aby ste zistili, ako to na konci dopadne.
Aj ja som od nej najskôr očakávala niečo iné. Prvých 20 % knihy som dúfala, že sa konečne objaví nejaká zápletka, ktorá ma ku knihe viac pripúta (čítala som ju v telefóne ako e-knihu počas cestovania alebo kávičkovej prestávky). Potom som pochopila, že zápletku hľadám márne a začala som si knihu užívať štýlom, akým je napísaná.
Ardlo Buret je 36-ročný chlapík, ktorému rodičia dali meno, z ktorého sa dá prešmyčkou vytvoriť nadávka (Bulo Retard). Ale to je asi tak všetko, čo sa o ňom na úvod dozvieme. A že každé ráno číta knihy vo vlaku, ktorý prichádza do (môjho milovaného) Paríža 6:27. Na tom nie je nič nezvyčajné, poviete si. Ale on nečíta knihy, ktoré si týždeň predtým nakúpil vo svojom obľúbenom kníhkupectve, odfotil na Instagram a čekol na Goodreads.
Pracuje totiž v továrni, ktorá šrotuje knihy, aby sa z ich papiera mohli vyrobiť zase ďalšie výtlačky. Hrôzostrašná Vec, ktorá knihy celý deň prežúva, vo svojich útrobách vždy necháva zopár nezhltnutých stránok. Tie potom Ardlo starostlivo zbiera a číta z nich vo vlaku (bez ohľadu na ich obsah). Vôbec netuší, že si tým vytvára aj nenápadný okruh fanúšikov. Veď uznajte, vás by to nepotešilo?
Ardlo je v knihe hlavnou postavou, ale tie vedľajšie nie sú o nič menej zaujímavé. Vrátnik Yvon recituje alexandríny (to sú také špeci rýmy), bývalý kolega Giuseppe hľadá zvyšky svojich nôh, ktoré mu požula Vec a zamiešala do nákladu 1199 nových kníh. No a nakoniec je tu toaletárka Julie, lebo povedzme si pravdu, bez ženskej postavy by to nebolo ono. Mohla by som ju nazvať aj hajzelbaba, ale kvôli jej šarmu, ktorým toto ponižujúce zamestnanie vykonáva, si to absolútne nedovolím.
Čitateľ z vlaku 6:27 je jednohubka, ktorú zhltnete za jeden večer. Bude sa vám páčiť, ak si pri čítaní kníh potrpíte aj na iné veci ako to, „o čom bol dej“. Táto francúzska kniha je totiž výnimočná – tým, že robí výnimočnými ľudí, za ktorými by sa v reálnom živote možno nikto neobzrel – nenápadných, zvláštnych, na prvý pohľad nevýrazných.
Necítite sa aj vy občas tak? Že okolo vás svet funguje bez ohľadu na to, čo si o ňom myslíte a ako veci vnímate. Je rovnako rýchly aj vtedy, keď vaša najakčnejšia chvíľka dňa je pozorovanie rybičky v akváriu. A práve to je na knihe také sympatické.
Hovorí nám, že je to úplne v poriadku.