Kristina Ohlssonová: Nechtění

Vždy, keď idem písať recenziu na nejakú knihu, pripadám si ako Habera v Superstar. Predstavujem si, ako všetci visia na tom, čo poviem, teda vlastne napíšem, a na základe toho hneď pobežia do kníhkupectva alebo kliknú na to svoje najobľúbenejšie, kúpia si mnou recenzovanú knihu a po prečítaní mi v duchu do smrti ďakujú, že bezo mňa by sa k takej skvelej knihe ani nedostali.

Viem, že reálne to tak nie je, pretože tých dobrých a zaujímavých kníh na čítanie je viac ako peňazí na ich nákup či času na čítanie, ale čo je najdôležitejšie, čo sa môže páčiť mne, vôbec sa nemusí páčiť niekomu druhému, hoci s podobným čitateľským vkusom. A naopak.

Tak to bude asi aj v prípade najnovšej škandinávskej detektívky od Kristiny Ohlssonovej, Nechtění.

V rýchliku do Štokholmu sa stratí malé dievčatko. Polícia začína hneď pátrať. Tím vedie skúsený vyšetrovateľ Alex Recht, ktorý je ten typ poctivého policajta, čo má rád svoju prácu a už má čosi odžité. Nevýhodou je, že jeho uvažovanie ide len po zabehnutých chodníčkoch, prípad má v hlave hneď vyriešený, a preto vznikne napätie medzi ním a kolegyňou Fredrikou Bergmanovou, ktorá myslí viac „outside the box“.

Hlavnú trojicu vyšetrovateľov v Nechtění uzatvára Peder Rydh, ktorý sa ale v hlave tuším viac zaoberá svojím súkromným životom, no nemajme mu to za zlé, manželstvo má v troskách, lebo jeho manželka s ním už nechce spávať. Ehm.

Kým stopy vo vyšetrovaní vedú najskôr jednoznačne jedným smerom, po chvíli sa ukáže, že to nakoniec nebude také jednoduché. Fredrika by pokojne mohla začať vykrikovať „I told you!“, no zatiaľ ju ešte stále neberú veľmi vážne. Ženská.

Keďže ako čitateľ vidíte aj správanie a pohnútky vraha, môžete si trieskať hlavu, prečo sú tí policajti takí hlúpi a nevidia súvislosti. No nakoniec sa to nejako celé rozpletie, aj zásluhou dobrého uja psychológa z FBI. Ten je vtedy nááááhodou vo Švédsku a síce im dohromady nič neporadí, prípad sa konečne rozuzlí.

Ako vidíte, z Nechtění nadšená nie som. Ale je to iba môj názor, lebo som čítala aj pozitívnejšie (no v hodnotení stále opatrné) recenzie. Možno je to tým, že žáner škandinávskej detektívky je momentálne vyčerpaný. O tom svedčí aj marketingový ťah typu nový Nesbo. Toto označenie som už videla u toľkých autorov, že som voči nemu veľmi skeptická. (Celkom sa teším prečítať si v rámci reading copies aj niečo úplne iné, napr. so Simonom Mawerom a Dívkou, ktorá spadla z nebe som bola veľmi spokojná.)

Ak si chcete urobiť vlastný názor, Nechtění vychádza práve dnes.