Občas sa mi do ruky dostane kniha, ktorá ma zaujme svojím popisom, no nakoniec sa z nej vykľuje niečo iné, ako som očakávala. Nádych vyzerá ako psychologická dráma o šikane na strednej škole. No už od prvých strán ma prekvapilo, že viac ako dráma je to román o láske pre mladých ľudí, pokojne o polovicu mladších odo mňa. Aj tak dobre, lebo po dovolenke, ktorú som trávila s Murakamim, som mala chuť na niečo jednoduchšie.

Dej knihy sa dá zhrnúť veľmi ľahko: Tate a Jared sa najskôr nemajú radi, potom majú, a na konci bude ešte prekvapko. Toľko ku komplikovanej kompozícii mládežníckeho románu. Pripravte sa na typické prostredie americkej strednej školy – štýlom mi to pripomenulo legendárne Medzi nami dievčatami, no aj poviedku, ktorú som napísala na strednej.

Tate je pohodová šikovná baba. Mama zomrela na rakovinu, žije s rovnako pohodovým otcom, ktorý je kvôli pracovným povinnostiam mimo domu. V škole sa jej darí, hlási sa na prestížnu univerzitu, no nie je to žiadna bifľoška. Horšie je to s jej socializáciou – okrem kamošky K. C. má okolo seba málo blízkych ľudí, do veľkej miery aj pre klebety, ktoré o nej rozširuje Jared. Napríklad keď presvedčí chalana, ktorý s ňou chce ísť na rande, že má Tate vši a podobne. Podobne jej znepríjemňuje takmer každý deň v škole alebo vonku medzi spolužiakmi. No, nazvime to šikana.

Jared je sused Tate. Odmalička sa spolu hrávali, trávili čas, až sa stalo niečo, čo ich vzťah úplne obrátilo naruby. A odvtedy Tate trpí. No nie je to (našťastie) skutočné utrpenie – aj keď niektoré Jaredove výmysly sú fakt nepríjemné. Tate sa z apatie a ublíženosti na začiatku knihy posunie do priam až fyzickej protiagresie (vplyvom premeny ročného pobytu vo Francúzsku) a dáva to Jaredovi vyžrať. Dovolím si povedať, že práve to je zdrojom čítavosti knihy. Ak by Tate chodila stále uplakaná, museli by sme ju ľutovať a Jareda nenávidieť.

Áno, je to hajzlík, ale verím, že pozornému čitateľovi (najmä čitateľke) neujde, že všetko to ubližovanie nie je len tak. Jared sa totiž správa dosť protichodne a medzi riadkami (niekedy aj v nich) vidno, že viac ako šikana je to, čo robí, len silná žiarlivosť. Prečo v takejto podobe, to sa dozviete práve v knihe.

Čítať ju z pohľadu 30-ročnej ženskej (hoci s veeeeľmi mladým duchom) bola celkom sranda. Aj preto beriem s nadhľadom tento štýl života, kde sa všetko točí okolo „vzťahov“, naivne úžasného sexu a ohováračiek. Oveľa viac sa mi pozdáva štýl Johna Greena, kde je to viac o spoznávaní seba a druhých.

nadych-obalkaNázov v origináli – Bully – označuje človeka, ktorý šikanuje. Téma šikany chce byť v knihe veľmi intezívna. No neviem sa zbaviť pocitu, že ak by si ju prečítala skutočná obeť, asi by jej kniha veľmi nepomohla. V reálnom živote sa objekt šikany ťažko zmení na životnú lásku. Ale ako je naznačené, často sa stáva, že šikanovanie podobne ako tu vychádza z pocitu slabosti. Medzi láskou a nenávisťou je vraj tenká čiara – najviac dokážeme zraniť (necháme sa zraňovať od) tých, ktorých najviac milujeme. Možno preto, aby nám nebolo ublížené ešte viac.

Niekde sa kniha označuje ako new adult, ale ja by som ju určite zaradila medzi young adult. Myslím, že pre dospelých je až príliš… hm… zjednodušujúca. Mladší si v nej nájdu oveľa viac myšlienok. Taktiež mi miestami nerezal preklad (ale na to som si už tuším zvykla). Poslednou výhradou je obálka, ktorá síce nie je zlá, ale ku knihe sa mi vôbec nehodí. Vo mne vyvoláva dojem, že je určená tak pre 20+, ja by som jej dala rozhodne puberťáckejší vzhľad.

Záverečné odporúčanie: Nádych je pre čitateľky od 14 do 18 rokov, ktoré majú lásku takú tajnú, že si to nechcú priznať ani samy pred sebou ;).

Občas sa mi do ruky dostane kniha, ktorá ma zaujme svojím popisom, no nakoniec sa z nej vykľuje niečo iné, ako som očakávala. Nádych vyzerá ako psychologická dráma o šikane na strednej škole. No už od prvých strán ma prekvapilo, že viac ako dráma je to román o láske pre mladých ľudí, pokojne o polovicu mladších odo mňa. Aj tak dobre, lebo po dovolenke, ktorú som trávila s Murakamim, som mala chuť na niečo jednoduchšie. Dej knihy sa dá zhrnúť veľmi ľahko: Tate a Jared sa najskôr nemajú radi, potom majú, a na konci bude ešte prekvapko. Toľko ku komplikovanej kompozícii mládežníckeho románu. Pripravte sa na typické prostredie americkej strednej školy - štýlom mi to pripomenulo legendárne Medzi nami dievčatami, no aj poviedku, ktorú som napísala na strednej. Tate je pohodová šikovná baba. Mama zomrela na rakovinu, žije s rovnako pohodovým otcom, ktorý je kvôli pracovným povinnostiam mimo domu. V škole sa jej darí, hlási sa na prestížnu univerzitu, no nie je to žiadna bifľoška. Horšie je to s jej socializáciou - okrem kamošky K. C. má okolo seba málo blízkych ľudí, do veľkej miery aj pre klebety, ktoré o nej rozširuje Jared. Napríklad keď presvedčí chalana, ktorý s ňou chce ísť na rande, že má Tate vši a podobne. Podobne jej znepríjemňuje takmer každý deň v škole alebo vonku medzi spolužiakmi. No, nazvime to šikana. Jared je sused Tate. Odmalička sa spolu hrávali, trávili čas, až sa stalo niečo, čo ich vzťah úplne obrátilo naruby. A odvtedy Tate trpí. No nie je to (našťastie) skutočné utrpenie - aj keď niektoré Jaredove výmysly sú fakt nepríjemné. Tate sa z apatie a ublíženosti na začiatku knihy posunie do priam až fyzickej protiagresie (vplyvom premeny ročného pobytu vo Francúzsku) a dáva to Jaredovi vyžrať. Dovolím si povedať, že práve to je zdrojom čítavosti knihy. Ak by Tate chodila stále uplakaná, museli by sme ju ľutovať a Jareda nenávidieť. Áno, je to hajzlík, ale verím, že pozornému čitateľovi (najmä čitateľke) neujde, že všetko to ubližovanie nie je len tak. Jared sa totiž správa dosť protichodne a medzi riadkami (niekedy aj v nich) vidno, že viac ako šikana je to, čo robí, len silná žiarlivosť. Prečo v takejto podobe, to sa dozviete práve v knihe. Čítať ju z pohľadu 30-ročnej ženskej (hoci s veeeeľmi mladým duchom) bola celkom sranda. Aj preto beriem s nadhľadom tento štýl života, kde sa všetko točí okolo „vzťahov“, naivne úžasného sexu a ohováračiek. Oveľa viac sa mi pozdáva štýl Johna Greena, kde je to viac o spoznávaní seba a druhých. Názov v origináli - Bully - označuje človeka, ktorý šikanuje. Téma šikany chce byť v knihe veľmi intezívna. No neviem sa zbaviť pocitu, že ak by si ju prečítala skutočná obeť, asi by jej kniha veľmi nepomohla. V reálnom živote sa objekt šikany ťažko zmení na životnú lásku. Ale ako je naznačené, často sa stáva, že šikanovanie podobne ako tu vychádza z pocitu slabosti. Medzi láskou a nenávisťou je vraj tenká čiara - najviac dokážeme zraniť (necháme sa zraňovať…
Téma - 8.5
Dej - 7.5
Postavy - 7
Štýl - 7.5

7.6

8

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*
*