Colette (2013)

Pred pár dňami do kín prišiel nový film natočený v česko-slovensko-holandskej koprodukcii. Témou je milostný príbeh z prostredia koncentračného tábora. Volá sa Colette, podľa jednej z dvoch hlavných postáv.

Tým som vám povedala o obsahu filmu skoro všetko. Ak pridám info, že Colette bude spolu s ďalším židovským väzňom Vilim plánovať útek, oveľa viac neprezradím. Ono sa to aj tak dozviete všetko na začiatku v epilógu z r. 1973 vsadenom do Ameriky, kde sa obe hlavné postavy stretávajú. No a z toho sa ľahko dovtípite, že sa im z koncentráku dostať podarilo, ale že sa pravdepodobne stalo niečo, čo ich rozdelilo na ďalších 30 rokov.

V recenziách a komentároch sa stretnete s odsúdením spojenia romantiky a utrpenia v koncentračných táboroch, vraj to z filmového hľadiska pôsobí dosť hyensky. Dôležité je vedieť, že film vznikol podľa rovnomennej novely Arnošta Lustiga, takže vyčítať také niečo filmu natočenému podľa knihy v tomto prípade nie je na mieste – rovnako ako nemôžeme vyčítať, že sa v Titaniku tá loď nakoniec potopila. Napriek tomu si myslím, že Lustigova poetika je presne to, čo filmu chýba.

Pochváliť musím kameru a super soundtrack. Pomalá verzia An der schonen blauen Donau skvele dokresľovala atmosféru. Výborne zahraté postavy esesáka Weisackera (akýsi neznámy nemecký herec Eric Bouwer, ktorý naozaj pôsobil ako dokonalý ko.ot), z „našich“ Ondřej Vetchý, Andy Hryc a hlavne Zuzana Mauréry.

COLETTE-2012-FOTO-JOKRI-042

Mádl je kapitola sama o sebe. Tak ako sa mi sem strašne nehodil, tak (paradoxne) akoby sa iba pre mňa snažil a zahral to fakt dobre. V Eštebákovi síce zvládol vážnejšiu rolu, ale pre mňa je to starý snouborďák a gymplista. Naopak Clemence Thioly je typovo dobrá postava, ale hrala dosť priemerne.

Z toho vyplýva aj fakt, že romantika medzi dvoma „zaľúbenými“ akosi nefungovala. Celý ich vzťah je ťažko uveriteľný – zamilujú sa do seba okamžite a takmer bezdôvodne (prehodia medzi sebou dve vety a potom už len po sebe pozerajú). Ak by fungovala chémia, mohla by to byť láska na prvý pohľad, ale v tomto prípade ich vzťah pôsobil ako láska skôr preto, že všade okolo nich bolo utrpenie a smrť.

Druhým pilierom filmu je zobrazenie života v koncentračnom tábore. Kulisy a počítačové efekty sú skvelé (až na hrnček s potlačou hákového kríža, to je už trochu veľa…). Je zaujímavé, že nikde vo filme nie je spomenutý Hitler ani „poprední“ nemeckí nacisti, dokonca aj keď príde kontrola, nazvú ju len návštevou z Berlína. Tábor teda pôsobí ako uzavreté miesto, ako ostrov sám pre seba, kde sú všetci ponechaní na milosť a nemilosť hlavných SS-manov.

Na druhej strane všadeprítomná smrť hrôzu nenaháňa, ani mne ako divákovi, ale tuším ani samotným účastníkom. Hoci každých 5 minút je niekto zastrelený a vôkol neustále poletujú čierne sadze zo spaľovacích pecí, postavy sa tvária, akoby sa ich to ani netýkalo (čerešničkou na torte je scéna, kde Vili príde „na návštevu“ do krematória a objíma sa tam s kamarátom, akoby sa nechumelilo). To, čo na papieri u Lustiga určite fungovalo (mám chuť si originál ešte prečítať), tu je stvárnené na mnohých miestach veľmi povrchne a bez emócií. Škoda.

Toto boli veci, ktoré prekážali mne, ale je to skôr vecou dojmu, ktorý môžete mať odlišný. Objektívne za hlavné nedostatky pokladám veľa hluchých scén a divné dialógy, ktorým nepomohol ani nemastný-neslaný dabing. Sklamaním bol pre mňa aj koniec, pretože som tajne dúfala, že dodá filmu chýbajúci wow efekt. Celkovo príbehu použitá retrospektíva skôr uškodila a trochu neočakávanosti by mohlo zvýšiť celkový drajv.

Otázkou tiež je, prečo je film inšpirovaný útekom dvoch väzňov, keď vo filme sa to tak úplne nepodarí?

Colette má oscarové ambície, ale k dokonalosti má ešte ďaleko. Napriek tomu ide v našich končinách o zaujímavý filmový počin a oplatí sa ho ísť si pozrieť do kina.

Foto: colette-film.cz, oficiálna FB stránka

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

You May Also Like
prečítať

Anonymous (2011)

Shakespeare je pre niekoho geniálnym básnikom a dramatikom, pre niekoho len ďalším autorom, o ktorom sa treba učiť…
prečítať