Už 10. rok blogujem o knihách. To je celkom dosť, vzhľadom na to, že v mojom živote nie je veľa vecí, ktoré by vydržali dlhšie. Možno niektoré priateľstvá a školská dochádzka. Aká je to skúsenosť?
Začala som písať v dobe, kedy boli blogy v zmysle internetových denníčkov už na ústupe. Bolo to ale ešte ďaleko od chvíle, kedy sa začalo hovoriť o zarábaní na blogoch a samotní blogeri získavali postupne aj marketingový význam.
Môj blog prešiel za ten čas rôznymi podobami. Nikdy nebol len o knihách, ale o všetkom, čo ma zaujímalo – IT svete, seriáloch, cestovaní či osobnom rozvoji. Z 350 článkov je však o knihách takmer 200, čo veľa hovorí o tom, že zaberajú síce nie celú, ale najväčšiu časť môjho záberu.
Reading copies
Prvé články neboli ešte recenziami, boli to skôr krátke predstavenia kníh, ktoré som čítala. Pravdepodobne som ale aj tak vedela aspoň stručne vyjadriť svoj názor na knihu, lebo inak by ma nebolo oslovilo vydavateľstvo Ikar, ktoré ako prvé na Slovensku spúšťalo vo veľkom projekt reading copies – recenzných výtlačkov. Tie posielali blogerom, ktorí na oplátku po prečítaní zverejnili na svojom blogu recenziu na danú knihu.
Postupne silu reading copies objavili aj ďalšie vydavateľstvá a kníhkupectvá, spolupracovala som napríklad s českou Knihou Zlín, Neoluxorom či Albatrosom, zatiaľ jednorazovo s Premediou, Inaque či Slovartom a Snow Mouse Publishing a ponuky som dostala z ďalších, ktorých knihy nie sú úplne moja prvá voľba. Mimochodom, vždy išlo o knihy, ktoré som si vybrala sama – lebo som mala na ne zálusk, alebo som sa pre ne rozhodla spomedzi noviniek. (Nerecenzujem všetko, čo mi kto pošle alebo ponúkne.)
Blogy opäť v móde
Svoju prvú recenziu som napísala ešte v decembri 2010 a nie je veľa blogov, ktoré by vydržali takto dlho. Na druhej strane, postupne vznikali mnohé nové knižné blogy, niektoré všeobecné, niektoré špecializované – napríklad na young adult alebo fantasy, čo sú žánre populárne najmä medzi mladými, ktorí majú k sebaprezentovaniu na internete predsa len bližšie.
Treba ale povedať, že to, čo nazývame na internete knižnými recenziami, je veľmi slabý odvar toho, čo by mala recenzia obsahovať. Aj mne sa len ťažko darí urobiť hlbšie hodnotenie textu napríklad aj z literárnej stránky, hoci na druhej strane, asi málokto to dnes očakáva. Objavia sa ale aj extrémy – niektoré blogy skopírujú len anotáciu knihy, pripoja veľmi stručné páčilo/nepáčilo a vec je vybavená.
Je mi jasné, že z takýchto článkov neprofituje ani čitateľ blogu, ani vydavateľ/kníhkupectvo, ktoré knihu poskytne. Asi aj to je dôvod, prečo sa za tých 8 rokov vnímanie knižných blogov na Slovensku prakticky nikam neposunulo. Mať knižný blog ostáva v polohe hobby a hoci v iných oblastiach (móda, cestovanie, jedlo, IT) majú blogeri viacero príležitostí k zárobku, tu je cesta zarúbaná. Pokiaľ viem, len jedno vydavateľstvo za recenzie blogerom platí a čo sa týka affiliate systému, ten rozvíja len Martinus. Dokážem si predstaviť, že ak by za recenzie platilo viac vydavateľstiev, mohla by to byť celkom zaujímavá príležitosť, ako knižné blogy posunúť na inú úroveň.
Vydavatelia s hlavou v piesku
Zhruba pred rokom som sa na možnosť recenzovania pýtala v českom vydavateľstve Host, ktoré patrí medzi moje najobľúbenejšie. Odpísali mi, že na Slovensko poskytujú len e-knižné reading copies, ktoré pre mňa v tom období neboli veľmi zaujímavé. Oponovala som tým, že ak strávim niekoľko hodín pri písaní a promovaní článku, som rada, ak mi ostane aspoň kniha na poličke (veď pri tých z Hostu je každá vizuálny masterpiece).
Dôvod, prečo to tak robia, bol síce pragmatický – doprava z Čiech na Slovensko je oveľa drahšia (aj pri časopisoch je často drahšia doprava ako samotné predplatné). Lenže… počkať! Zmyslom knižných recenzií je predsa (pre vydavateľa) získať nielen spätné odkazy z blogu, ale najmä pozornosť ľudí, ktorí si vďaka recenzii knihu môžu kúpiť.
A teraz jednoduchá matematika: vydavateľstvu v súvislosti s knižnou recenziou vznikajú náklady. Najväčšiu položku predstavuje samotná kniha a poštovné. Pri priemernej knihe s cenou 12 eur a bežnou distribučnou maržou 50 % je to asi 6 € kniha + poštovné. Poslať knihu v rámci Čiech stojí (zásielka do 500 g) 27 Kč, na Slovensko 129 Kč. V prepočte 1 € oproti 5. Takže poslať knihu českému blogerovi stojí vydavateľstvo 7 €, slovenskému 11 €. Rozdiel 4 €.
Okej, nie sú to zanedbateľné náklady, najmä pri toľkých knihách a toľkých blogeroch. Ale matematika z pohľadu mňa ako blogera znie takto: nakoľko si vydavateľstvo váži mňa ako blogera a aký prínos má z mojich recenzií, že vopred počíta, že sa mu to neoplatí? Prakticky už pri dvoch predaných knihách vďaka mojej recenzii sa mu vrátia náklady, od troch kníh je to pre neho už win-win.
Je mi jasné, že sa ťažko počíta, koho čo pri nákupe knihy ovplyvní. Niekto si prečíta recenziu, klikne na knihu, hodí ju do wishlistu a kúpi si ju o polroka. Niekto si povie: super kniha! a pôjde si ju kúpiť do kamenného kníhkupectva. Niekto si ju na základe recenzie len požičia, ale bude sa mu tak páčiť, že o nej povie ďalším 5 ľuďom, ktorí si ju kúpia. Rozhodne ale neverím tomu, že dobre napísaná recenzia predaju kníh nepomáha, o čom svedčia aj výsledky prieskumu na mojom blogu:
2/3 ľudí si už kúpili knihu na základe recenzie na nejakom blogu a minimálne polovica z nich na základe recenzie na mojom blogu. Zvyšok si to vraj len nepamätá :-)
O tom, že vydavateľstvá knižných blogerov neberú príliš vážne, svedčí aj fakt, že takmer žiadne vydavateľstvá nezverejňuje blogerské recenzie na svojich sociálnych sieťach. To robia primárne blogeri, ale prezdieľať dobrú recenziu na vlastnú knihu by mala byť pre vydavateľstvo pocta, nie obťažovanie.
Kde je teda chyba? V blogeroch, lebo nepíšu užitočné recenzie? Vo vydavateľstvách, lebo majú od recenzí vopred skeptické očakávania?
Bloger = influencer?
Pritom zmysel knižného blogu na spolupráci s vydavateľmi nestojí (alebo by nemal). O písanie recenzí som sa snažila aj pred spustením reading copies a aj dnes píšem recenzie aj na knihy, ktoré som si sama kúpila, nielen na tie, ktoré som si vyžiadala/dostala.
Uvedomujem si ale najmä kedykoľvek počujem slovo influencer – akú zvláštnu príchuť dostalo! Peter Sagan je influencer, keď účinkuje v reklame Telekomu? Gogo je influencer, keď natočí reklamu na Axe? Nie, sú to skrátka len známe osobnosti, ktorých popularita je využitá, aby pritiahli zástupy k nejakému produktu či službe.
Influencer je podľa mňa človek, ktorý má v nejakej oblasti prehľad a ak povie, že je niečo dobré alebo zlé, mám dôvod mu veriť, lebo sa vyzná. Sagan môže byť influencer v oblasti cyklistiky a Gogo v oblasti točenia videí, ale prečo by mal môj názor ovplyvňovať niekto, kto danú vec použil raz alebo dokonca vôbec?
Knižní blogeri sú knižní influenceri (nevravím, že jediní), ale Panta radšej obsadí do videa ako „knižnú blogerku“ úplne náhodné dievča, ako by mali konečne osloviť niekoho, kto sa tomu venuje už roky (nevravím, že mňa).
Aj ja som knižný influencer, a našťastie to viem aj bez toho, aby ma tak označil Forbes. Ľudia mi často hovoria, že si na základe môjho odporúčania kúpili nejakú knihu (a páčila sa!), kamaráti i úplne cudzí ľudia, ktorí ma poznajú len virtuálne. To je pre mňa tá najväčšia motivácia a zmysel celého blogovania. Inšpirovať druhých k tomu, čo čítať (prípadne nečítať). Nepotrebujem na to ani vyhrať blogera roka, ani mi to nevezme žiadny youtuber.
Takže rozprávka alebo horor?
Jednoznačne príbeh so šťastným koncom na každej strane.