Filip Doušek: Hejno bez ptáků

Adam je nadpriemerne nadaný mladý muž, ktorý miluje matematiku a štatistiku. Prichádza študovať na Cambridge, pokračuje ako doktorand, no zaľúbi sa do študentky Niny, a tak musí čas deliť medzi svoj dizertačný projekt Faustomat a svoju novú lásku. Aby sa dostal k dôležitým dátam o cambridgeských študentoch za posledných 400 rokov, stretne sa s tajomným klaunom, ktorý na výmenu žiada kúsok z Adama. Ten začne dostávať zvláštne maľby seba samého staré 100 – 200 rokov. Situácia sa zauzľuje, Nina žiada dôkaz lásky a poznáte to – na zvyšok si musíte počkať do konca knihy.

To, čo popisujem, nie je celý obsah knihy Hejno bez ptáků. Ide len o hlavnú dejovú líniu, ktorá sa knihou tiahne. Teda pardon, dvomi knihami. Hejno sa totiž skladá formálne z dvoch kníh – bielej a čiernej. Biela kniha sa volá Příbeh, čierna jednoducho Kniha. Autor už v úvode upozorňuje, že začať môžete ktoroukoľvek z nich. A na konci jednej do vás dobiedza, že druhou už pokračovať nemusíte.

Volba, nezapomeň, je především odmítnutí.

Román o západnej civilizácii a jej slepej škvrne zaviedol autora k úvahám o dejinách kresťanstva a západnej filozofie, ale tiež matematiky, politickej ekonómie či umenia. Formuluje tézy ako „Pravda je omyl“ či „Vernosť je lenivosť“. Vlastne sa zdá, akoby tam ten príbeh bol len preto, aby si mohol autor poriadne zafilozofovať.

Je to vlastne jedna veľká hra autora s čitateľom. Autor a v jeho osobe Adam nám ponúkajú veľa informácií, ktoré hneď spochybňujú. Padajú otázky, na ktoré nie je jednoznačná odpoveď. Lenže Adam je model súčasného človeka, ktorý odpovede urputne hľadá. Neuspokojuje sa s faktami, ktoré mu niekto položí pod nos. Okrem toho nám počas nášho čítania predkladá autor úryvky kníh zo svojej knižnice.

Milovat život znamená zanedbávať celý svět. Milovat život nakonec znamená přihlouple a nečinně hýkat nad jeho krásou v kleci svobody.

O výnimočnosti knihy, ktorú trvalo napísať až 12 rokov, svedčia aj mnohé pozitívne ohlasy. Keď sa do nich začítate, pravdpodobne spôsobia vo vašej veľký chaos a zároveň vyvolajú túžbu knihu si prečítať.

Priemerný človek počas svojho života prečíta niekoľko kníh. Väčšina sú jednorazovky, ktoré potom založí na poličke, zopár z nich sú úplne prepadáky, no a potom sú tu knihy osudové, ktoré menia ľudské zmýšľanie, zanechávajú hlbokú stopu a dá sa k nim ešte veľakrát vrátiť, lebo sa v nich dá nájsť vždy niečo nové.

Hejno bez ptáků chce byť práve takouto knihou.