Ian McEwan: Operácia Medový motúz

V poslednej dobe sa to knihami okolo mňa len tak hemžilo. Čítala som naraz aj na striedačku rôzne reading copies, e-knihy, rozčítanú Stručnú históriu takmer všetkého, knihu o FC Barcelona…. Čo vám poviem – ťažký život booklovera. A hoci ma bavilo všetko, začalo ma unavovať, že čítam síce veľa, ale akoby len preto, aby som si mohla prečítané knihy odškrtávať ako položky nejakého to-do zoznamu.

Preto som si potom, ako som všetko dočítala, otvorila len jednu knihu, Operáciu Medový motúz od Iana McEwana, a s jediným cieľom – pokojne si ju vychutnať.

Ian McEwan pochádza z Británie, tvorí už od 70. rokov a dostal niekoľko významných cien. Doteraz som od neho čítala román Amsterdam, ocenený Bookerovou cenou.

Operácia Medový motúz láka už svojím názvom. V origináli znie Sweet Tooth skôr ako keď má človek chuť na sladké, v slovenskom preklade je použitý krásny domáci frazeologizmus „ťahať medové motúzy pod nos“ (niečo sľubovať a nesplniť), ktorý sa ku knihe hodí perfektne. (Krotiteľka slov by si zgustla.)

Serena Fromová je dcéra anglikánskeho biskupa. Miluje knihy, no matka ju presvedčí, aby šla študovať matematiku na Cambridge. Zoznámi sa so starším profesorom a nechá sa očariť jeho charizmou. On jej rozpráva o britskej histórii, zasväcuje ju do vtedajšej politickej situácie a pripravuje ju na prijatie do britskej tajnej služby MI5. S ním to síce nevyjde, ale Serene sa podarí skutočne nastúpiť do tajnej služby, kde dostane tú najpodradnejšiu prácu – triediť spisy.

Tak si to vezmime – dievča z dobrej rodiny s neveľkými ambíciami, ktoré rado číta a má tajnú, ale nudnú prácu. Preto keď ju poveria tajnou operáciou Medový motúz, jej život naberie trochu potrebného vzrušenia. Najdôležitejšie je, že sa konečne môže naplno realizovať jej láska ku knihám, ktoré medzitým po príchode z práce číta jednu za druhou.

Náplňou tajnej misie je, aby bola akousi literárnou agentkou sľubnému mladému spisovateľovi Tomovi Haleymu, a podporovala ho v jeho tvorbe. Ako to býva, slovo dá slovo a oficiality prerastú do intenzívneho vzťahu v duchu „zakázané ovocie najlepšie chutí“. A keďže sa o nešťastnom (ale otvorenom) konci dozviete už z prvého odseku knihy, prezradím ešte, že Serenu toto riskantné správanie bude stáť kariéru i milenca.

Operácia Medový motúz má veľa pozítív a len jedno negatívum. Tým sú pre mňa už nezrozumiteľné pasáže o aktuálnej politickej situácií z rokov, v ktorých sa príbeh odohráva. Je mi zároveň jasné, že do knihy patria, za to, že im nerozumiem, môžem len ja a v podstate pre sčítaných Britov je to asi to isté, ako keby som ja čítala o našom auguste 1968 a pod.

A tie pozitíva?

1. Humor – nie, nejde o komédiu. Ale Serena má svojský zmysel pre humor, ktorým komentuje situácie a ľudí okolo seba. Pri čítaní svojich stohov kníh má často problém, že sa nedokáže stotožniť s ich hrdinkami. Ja som sa s ňou síce nestotožnila úplne, ale jej vnímanie sveta mi bolo sympatické.
2. Literatúra – Serenina láska ku knihám je dôležitou súčasťou života knihy (možno aj preto mi bola taká sympatická). Čerešničkou sú ale prerozprávané diela Toma Haleyho, ktoré sú samé o sebe veľmi zaujímavé a na konci knihy sa objavuje dokonca ich ďalší rozmer.
3. Dobový jazyk – v recenzii na SME bol kritizovaný jazyk knihy ako odťažitý, no mne sa páčil. Ani od postáv v Downton Abbey nečakáme, že sa budú baviť ako mladí hipsteri.