Pani Rowlingová to pri písaní prvej dospeláckej knihy po Harry Potterovi rozhodne nemala ľahké. Vymyslieť dobrú tému a zopakovať ľahkosť písania, takú príznačnú pre potterovky, to je ako nahrať skvelý druhý album – rozhodne ťažko uskutočniteľné. Asi by ste hneď chceli vedieť, či by mala pri čarodejníckej literatúre ostať alebo je nádejnou adeptkou na Pulitzera, ale poďme po poriadku.
(Nudná) kronika mesta
Pagford je malé mesto, kde pomaly každý každého pozná: má svoje prirodzené autority, klebetnice, chlapov s krízou stredného veku, neukojených puberťákov i večne nespokojné ženy. Člen mestského zastupiteľstva Barry Fairbrother (z tímu prirodzených lídrov) hneď na začiatku nečakane umiera. Mesto ho oplakáva a ja spolu s ním, pretože sa z neho vykľuje najsympatickejšia postava knihy.
Barryho smrť vyvolá dôležitú otázku: kto zasadne na jeho miesto? Otázka je to dôležitá preto, lebo zastupiteľstvo má práve o niečom dôležitom rokovať (otázka odčlenenia mestskej štvrte, obľúbenej asi ako Luník IX.) a veľmi záleží na tom, na akú stranu sa prikloní Barryho náhradník. Bude pokračovať v jeho stopách?
Bez čarodejných plášťov
Aby celá kniha nebola len také suché politikárčenie, zoznámime sa s veľkým (fakt veľkým) počtom postáv a ich vzťahom k tejto kľúčovej otázke a/alebo ich životom, touto otázkou ovplyvneným. Decká prežívajú svoje prvé lásky a prvé kopance od života (alebo od svojho tatka), stredná generácia nenaplnené manželstvá, nuž a tí starí zase svoje intrigy vplývajúce na pocit vlastnej dôležitosti.
Autorka sa okrem vzťahov v rodine, problémov v dospievaní a boja o moc dotkla aj otázok spolunažívania rôznych sociálnych vrstiev, detskej šikany, prisťahovalcov vs. starousadlíkov a čo je trochu komické, aj moderných technológií, ktoré vykresľuje akosi bojazlivo. Mnohé situácie na mňa ale pôsobili umelo a nereálne, akoby si to autorka len niekde naštudovala.
Nemôžem sa ubrániť tomu, že Rowlingová išla trochu pod svoje možnosti. Harry Potter bolo skvele premyslené dielo so sympatickou hlavnou postavou, kde autorka nešetrila fantáziou. Prázdne miesto je rozťahaná kronika ľudí, ktorí nie sú zaujímaví a už vonkoncom nie sú sympatickí. Sú vykreslení akosi príliš čiernobielo. Spomedzi nich vyniká iba Krystal Weedonová – dievča zo zlých pomerov, ktorej autorka silou-mocou udržiava šancu na lepší život a typický bad boy Fats Collins a jeho snaha byť autentickým.
Znovuzrodenie klasiky sa nekoná
Dej sa odohráva v súčasnej modernej dobe (hoci jedinými reáliami sú Facebook a známy festival v Readingu), zaoberať sa však musíme otázkou, ktorá nezaujíma niektoré postavy v knihe, nieto ešte čitateľa. Nepridáte sa teda nadšene jednu stranu tábora hltajúc bojové argumenty. Pestrosť postáv je skôr na škodu, ťažko vymedziť hlavné a vedľajšie postavy – všetky sú akoby rovnako dôležité, a preto pozorujeme príbeh z niekoľkých zorných uhlov, v ktorých nie je problém stratiť sa.
Námet knihy nie je veľmi originálny, no medzi postmodernými a experimentálnymi prúdmi občas dobre padne stará dobrá klasika: lineárny dej, jasne vymedzené postavy a jednoduchá zápletka. Problém je, ak sa takéto dielo natiahne na 560 strán, to už trochu zaváňa literárnym exhibicionizmom. Rowlingová chcela byť možno novým Dickensom, no nepodarilo sa jej to.
Aby som len nefrflala – kniha bola minimálne natoľko dobrá, že ma na konci dojala – a to sa počíta!
Knihu si prečítajte, ak:
- nehľadáte nového Harryho Pottera
- máte radi inteligentné písačky, ale nepotrebujete si podčiarkovať metafory
- sa radi zaoberáte malometskými problémami
- máte radi Rihannu
Súťaž
Ešte 3 dni (do 1. mája) prebieha súťaž, v ktorej môžete knihu Prázdne miesto získať. Stačí odpovedať na súťažnú otázku. Nápoveda: správnu odpoveď sa dozviete na stránke www.prazdnemiesto.sk.
Za knihy na recenziu a do súťaže ďakujem spoločnosti Albatros Media.
Aktualizácia 1. mája 2013
Do súťaže sa zapojilo 62 ľudí, z toho bolo 58 správnych odpovedí. Zo všetkých správnych odpovedí som vyžrebovala súťažiaciu s mailom viera.pichnova@. Gratulujem! Súťaž je ukončená!