Nikdy by som si nemyslela, že ma zaujme príbeh priateľstva dievčatka, ktoré je dcérou narkomanky a drogového dílera, s trochu prihlúplym motorkárom s dlhými mastnými vlasmi. Keď sa budete cítiť blbo, prečítajte si ho aj vy.
Keď máte osem rokov, chcete riešiť iné veci. Učiť sa v škole násobilku a ukazovať na mape, kde leží Austrália. Doma sa stále hrať s bábikami a variť s mamou puding.
Nie bývať u svojej tety, lebo mama sa o vás nechce a ani nedokáže postarať. Nechcete počúvať to, ako vám nadáva a hovorí príšerné veci, ktorým ešte poriadne ani nerozumiete. Nechcete byť svedkom hádok svojej mamy a otca, ktorý keď sa zastaví na návštevu, vás má za menej ako handru. Nechcete byť svedkom ich sexu, po ktorom na zemi ostanú pohádzané kondomy a injekčné striekačky. Nechcete jesť uprostred noci z odpadkového koša, lebo normálne jedlo si nezaslúžite.
Preto nemôžete súdiť príbeh Wavy, ktorá sa v za takýchto okolností stretne s Kellenom. Jediným človekom, ktorý je k nej dobrý, ktorý sa o ňu stará, ktorý ju vozí do školy, ktorý je zvedavý na každé jej slovo. Nemôžete sa mu čudovať, lebo jeho považuje spoločnosť za rovnaké „nič“ ako rodičia malú Wavy.
Skrátka, títo dvaja sa našli. Sú sami uprostred sveta, ktorý nimi opovrhuje, preto jediné, čo majú, je ich láska navzájom. Je zlaté, ako sa o seba starajú a v noci na lúke pozorujú hviezdy. Je úplne ňuňu, keď malé dievčatko povie svojmu veľkému ochrancovi, že ho ľúbi. Je rozkošné, keď ho z lásky pobozká. Ale kde je hranica? Kde je ten bod, kedy sa priateľstvo môže zmeniť ľúbostný vzťah?
Často mi pri čítaní prichádzala na um Nabokovova Lolita. Lenže táto kniha, hoci s podobnou témou, od nej nemôže byť viac vzdialená. Lolita je obeť, no Wavy je tomto vzťahu minimálne rovnocenným partnerom a všetko, čo sa medzi nimi deje, sa deje s jej súhlasom a často dokonca režírovaním.
Do akej miery dokáže byť smerodajná jej psychika, ovplyvnená prakticky nulovou výchovou a zlým zaobchádzaním, to je už druhá vec. Stalo by sa to isté pri hraní sa s bábikami a varení pudingu pod dohľadom rodičov, ktorí sa budú k sebe túliť na gauči a ukazovať vzor vzťahu, ktorý na ňu čaká – ale v dospelosti?
Obálka vôbec nenasvedčuje tomu, že v knihe nájdete nejaké perverznosti. No hoci je v nej plno „posteľových“ scén, nevyvolávali vo mne znechutenie. Ich konanie je nesprávne, napriek tomu im budete úplne nelogicky držať palce. Rovnako ako Cersei & Jamiemu z Game of Thrones. To, čo je na knihe najviac poburujúce je fakt, že sa nám to páči. Áno, keď budete knihu čítať, bude sa vám to páčiť, a to vás bude strašne srať.
Len ono to netreba ani zľahčovať. Je to „len“ kniha, pri ktorej sa zabavíme i dojmeme. Ale reagovali by sme na to isté aj v reálnom živote rovnako? A držali by sme im palce, aj keby išlo o našu dcéru alebo sestru?
Všetko príšerné aj krásne je kniha, ktorá sa dá čítať ako príbeh o priateľstve, dá sa čítať ako (nevhodný) erotický príbeh, dá sa čítať ako príbeh o živote nižšej sociálnej vrstvy. Je na vás, ako sa naň budete pozerať vy. Stojí za prečítanie už len kvôli tomu, aké pocity a otázky v nás vyvolá.
Pozitíva • Koho bude kniha baviť?
- máte radi netradičné a kontroverzné príbehy
- ak sa vám páčila Lolita
- máte radi erotiku v literatúre
Negatíva • Nekupujte si knihu, ak:
- ste príliš konzervatívni
- vidíte veci čiernobiele
- nemáte radi príbehy o narkomanoch