V poslednej dobe sa s recenziami kníh na mojom blogu akoby roztrhlo vrece. Niet sa čo čudovať, okrem toho, že sa pravidelne zásobujem knihami pri návštevách internetových a kamenných kníhkupectiev, čím sa zmenšuje moje bankové konto priamo úmerne s miestom na policiach, som zapojená aj do rôznych projektov reading copies a spolupráce s vydavateľstvami a kníhkupectvami, ktoré ma sami zásobujú tým najlepším, čo práve vychádza. Od vydavateľstva Kniha Zlín som dostala dve horúce eknihy: Dívka, která spadla z nebe od Simona Mawera a Sněhulák od Jo Nesbøa.
Nesbo je môj veľký obľúbenec, čítala a recenzovala som už Spasiteľa aj Headhunters: Lovci mozgov. Bolo teda jednoznačné, že som ho začala čítať prvého. Pre poriadok ponúkam stručný dej:
V Osle napadol prvý sneh. Jonas ráno vstane a zistí, že jeho matka zmizla. Ostane po nej jediná stopa – ružový šál, čo jej daroval na Vianoce. Má ho na krku sněhulák. Predošlú noc sa nečakane zjavil na dvore a jeho čierne oči hľadia priamo do domu. Prípad rieši inšpektor Harry Hole (postava objavujúca sa vo viacerých Nesbových knihách), ktorý nedávno dostal tajomný list s podpisom Sněhulák. Situácia sa ešte väčšmi zamotáva, keď Harry zistí, že tento model sa opakuje – za posledných desať rokov sa stratilo jedenásť žien, a to vždy presne v deň, keď napadol prvý sneh. Vyšetrovanie je pre Harryho o to zložitejšie, že sa týka jeho novej kolegyne, ale aj milovanej Rachel.
Nesbøa považujem za jedného z najobľúbenejších autorov a ak by ste predo mňa postavili jeho ďalšie knihy, ktoré som ešte nečítala, pravdepodobne by som niektorú z nich hneď otvorila. Kde je teda problém? Prečo som prvú napísala recenziu na knihu, ktorú som dočítala ako druhú a túto píšem až dva týždne po nej? A prečo som o Dívke, která spadla z nebe, hovorila vo svojom okolí každému ako o úžasnej knihe, ktorú práve čítam a o Sněhulákovi som sa ledva prinútila napísať túto recenziu?
- Nesbø sa tak dobre číta, že je takmer samozrejmé, že každá jeho kniha bude skvelá. A čo viac o nej napísať? Skrátka si ju prečítajte.
- Je to detektívka a čím viac budem v recenzii rozprávať o deji, tým menej prekvapenia ostane v samotnej knihe.
- Áno, kniha má perfektnú štruktúru, kultového Harryho Holea a ďalšie skvelé postavy, ktoré sa v knihe preplietajú s rôznymi odkazmi na súčasnú spoločnosť a jej etické problémy. Ale – stále sa to opakuje. Čo je na jednej strane skvelé (čitateľ dostane vždy tú správnu zmes skvelého príbehu plného napätia), na druhej strane – ťažko sa v tých knihách hľadá stále niečo nové. Čítali ste napríklad Spasiteľa? Tak toto bude také isté dobré, len sa trochu zmenia postavy a bude tam iná zápletka.
- Dalo by sa dopodrobna rozobrať postavu Harryho Holea (lebo hlavne vďaka nej sa Nesbø stal populárnym), ale nemyslím si, že by bežného čitateľa zaujali náročné literárne rozbory.
Ak máte po tejto úvahe zmiešané pocity, pomôžem vám: ak ste už čítali Nesba, Sněhuláka rozhodne odporúčam. Opäť ho zliznete ako smotanu za jeden-dva večery a čítanie si užijete.
Ak máte radi detektívky, napätie a dobrý príbeh, ale ešte ste nič od Nesbøa nečítali, takisto po knihe pokojne siahnite. Patrí to k tomu najlepšiemu, čo v detektívnom žánri v tejto dobe vychádza.
Pamätajte však na to, že v knihe nenájdete nič nové a ak vás čítanie stále rovnakého štýlu začína nudiť, skúste sa poobzerať aj po niečom inom. Nesbø má veľa fanúšikov a (verím) veľa chuti do písania, takže jeho knihy tu s nami ešte istý čas budú.
Trailer ku knihe: