Poetické útvary zrovna nie sú moja šálka kávy. Ak kniha nemá aspoň 300 husto popísaných strán, je to len taká jednohubka. A pri mojej pracovnej produktivite platí, že k drobným projektom a úlohám sa dostávam oveľa ťažšie ako k tým veľkým. Veru, bude to už rok a pol, odkedy mi pristála na stole druhá zbierka aforizmov Tomáša Uleja – Bodaj bi!
Aforizmy sú taký zvláštny literárny žáner. Keď som dnes túto knihu čítala na lavičke sledujúc pred bytovkou na ihrisku ako decká hrajú futbal, sem-tam sa ma niekto opýtal, čo čítam. Keďže sú to väčšinou otázky zo slušnosti ako záujmu, zväčša len ukážem obálku. Ak by som to mala niekomu skutočne vysvetliť: aforizmy, to je ako zbierka veľmi múdro a vtipne znejúcich citátov na Facebooku. Hoci to jednoducho to vyzerá, ja sama by som nič také splodiť nedokázala. Preto veľmi oceňujem, že sa Tomáš pustil už do druhej zbierky.

Prečo by si vôbec mal niekto chcieť kúpiť knihu aforizmov?
- Pre hutnosť myšlienok sa ťažko číta naraz – čo je výhoda pre tých, ktorí na čítanie nemajú čas (čo je väčšina). Takto stačí knihu voľne pohodiť v byte, z času na čas do nej nahliadnuť a nad prečítaným aforizmom uvažovať pokojne aj celý deň.
- Je to výborný darček. Namiesto knižočiek s veľkosťou zápalkovej škatuľky s myšlienkami Coelha alebo Konfucia, ktoré sa predávajú pri pokladniach, investujte do kvalitnej slovenskej tvorby.
- Má veľmi pekné grafické spracovanie + výborné ilustrácie.
- Je to dielko, ktoré lajkujú aj bardi ako Lasica či Janovic, a pritom moderné natoľko, že kúsky z neho pravidelne lietajú facebookovým éterom.
Už sa teším na tretie pokračovanie. Ideme uzatvárať stávky, či sa bude volať ako spojka, častica alebo citoslovce? ;)
