Lisa Gardnerová: Ničoho sa neboj

Po Karikovom Strachu som prečítala ďalšiu knihu o tejto nepríjemnej emócii. Ničoho sa neboj je typický #1 New York Times bestseller. Číta sa dobre, až tak dobre, že by sme si vedeli podľa knihy predstaviť natočený klasický americký trhák.

Ide už o 7. pokračovanie série, ale ja ako neznaboh amerických krimi bestsellerov som na Lisu Gardnerovú naďabila až teraz. Ale sľubujem, že si doplním aj ďalšie diely. Lebo toto bola presne moja šálka kávy.

Dej v knihe je rozprávaný z perspektívy dvoch hlavných postáv. Detektívka D. D. Warrenová je policajtka-kariéristka-feministka, ktorú pri vyšetrovaní zločinu nezastaví nič. Ani potrhané šľachy na ruke, kvôli ktorým sa nemôže ani osprchovať, ani manžel-spolupolicajt, ktorý hrá viac-menej úlohu sparring partnera a v knihe si ho ľahko pomýlime s niektorým z jej ďalších kolegov.

Doktorka Adeline Glenová je psychologička, špecialistka na bolesť. Čo je tak trochu vtipné, keďže kvôli genetickej poruche žiadnu bolesť necíti. How cool is that, poviete si, ale ono je to v podstate dosť veľký prúser, keďže bolesť nás má chrániť od nebezpečenstva. Rovnako ako strach.

Bolesť je veľmi užitočná. Varuje vás pred nebezpečenstvom, učí vás zbytočne neriskovať a znášať dôsledky svojich činov.

To ale nie je na nej najzaujímavejšie. Jej otec bol totiž hanibalolecterovský sériový vrah. A hoci zomrel, keď bola ešte maličká, zopár spomienok jej na neho predsa ostalo. Tie ďalšie jej rada pripomína sestra Shana, ktorá neostala nič dlžná odkazu svojho otca a brutálne vraždila už ako 14-ročná. Skrátka, rodinka na pohľadanie. Teraz je zavretá na doživotie a jedinou jej zábavkou je každomesačná návšteva svojej sestry Adeline.

„Čo sa ti vybaví,“ opýtala som sa jej teraz, „keď si spomenieš na ocka?“
„Láska.“
„Čo počuješ?“
„Výkriky.“
„Akú vôňu cítiš?“
„Pach krvi.“
„Čo cítiš?“
„Bolesť.“
„A to je láska?“
„Áno!“

nicoho-sa-nebojTieto tri postavy riešia (každá svojím spôsobom) najnovší prípad tzv. vraha s ružou. Ten sa hrajká tak, že svoje obete zabije a potom ich stiahne z kože. Aby sa nepovedalo, že je taký násilník, pri posteli im nechá fľašu šampanského a červenú ružu. Jeho rukopis pripomína štýl Harryho Daya, otca Adeline a Shany. Lenže ten je už tridsať rokov po smrti.

Polícia teda právom upodozrieva nielen Adeline, ale aj Shanu, hoci je zatvorená na doživotie v nápravnovýchovnom ústave. A ako to v dobrej detektívke býva, podozrivou sa stane postupne takmer každá postava.

Mala som pocit, že so sestrou už roky tancujeme akýsi tanec. Krok dopredu, krok dozadu, bok po boku. Teraz sa hudba menila. Zrýchľovala sa, stávalo sa z nej dunivé crescendo, na ktorého konci z nás zostane stáť iba jedna.

Ničoho sa neboj je nadpriemerná detektívka. Výnimočnou ju robí hlavne prepracovaná psychológia – jednak zaujímavé informácie o zvládaní bolesti, ktorými doktorka Adeline kŕmi vyšetrovateľku D. D., ale hlavne dôraz na psychiku sériových vrahov a to, ako silné zážitky z detstva ovplyvňujú celý život človeka.

Zároveň však musím objektívne dodať, že bolo v knihe pomerne veľa násilia a krvi, čo môže pôsobiť na mnohých čitateľov až nechutne. Odporúčam ju preto hlavne tým, ktorí ocenia spomínané psychologické špecialitky a kvôli nim dokážu vydržať aj nechutné krvavé scény.

Po Karikovom Strachu som prečítala ďalšiu knihu o tejto nepríjemnej emócii. Ničoho sa neboj je typický #1 New York Times bestseller. Číta sa dobre, až tak dobre, že by sme si vedeli podľa knihy predstaviť natočený klasický americký trhák. Ide už o 7. pokračovanie série, ale ja ako neznaboh amerických krimi bestsellerov som na Lisu Gardnerovú naďabila až teraz. Ale sľubujem, že si doplním aj ďalšie diely. Lebo toto bola presne moja šálka kávy. Dej v knihe je rozprávaný z perspektívy dvoch hlavných postáv. Detektívka D. D. Warrenová je policajtka-kariéristka-feministka, ktorú pri vyšetrovaní zločinu nezastaví nič. Ani potrhané šľachy na ruke,…
Téma - 9
Dej - 8.5
Postavy - 9
Štýl - 8

8.6

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

You May Also Like