Michel Bussi: Vážka

Stalo sa to len pred pár týždňami, čo sa vo Francúzsku zrútilo lietadlo letiace zo Španielska do Nemecka. Nikto zo 150 ľudí to neprežil. Bola to obrovská tragédia, hlavne preto, že príčina pádu ostala neznáma, porucha lietadla to nebola – nikto netušil, prečo sa pilot rozhodol nasmerovať stroj do francúzskeho pohoria.

Nejako takto sa začína aj príbeh o Vážke. Samozrejme, nie o hmyze. Vážkou nazývajú malé dievčatko, vlastne ešte len 3-mesačné bábätko, ktoré sa pri podobnej katastrofe ako jediné zachránilo. My však knihu otvárame v čase o 18 rokov neskôr. Grand Duc, súkromný detektív, zasvätil presne toľko času pátraním po záhadách, ktoré s Vážkou súvisia.

Na palube lietadla cestovali dve takéto deti, no zachránilo sa len jedno. Lenže ktoré z nich to je, keď na sebe nemá žiadne spoznávacie znamenie? Rodičia zahynuli rovnako pri páde lietadla, a na zázračne zachránené bábätko si robia teraz nárok dve rodiny. Píše sa rok 1980 a testy DNA ešte nepoznáme. Ako by ste rozhodli vy?

Preto asi polovicu knihy sledujeme, ako spätne prebiehal súdny proces a ako sa o identite malého dievčatka rozhodovalo. To najdôležitejšie ale prichádza až neskôr – malá Vážka dospieva a konečne sa dozvedá pravdu o svojom pôvode.

V celej knihe sa vyšetruje, pátra, nechýbajú aj nejaké obete, postava detektíva či akčný záver. Napriek tomu by som ju asi nenazvala detektívkou, asi aj preto, že dej sledujeme očami zainteresovaných postáv, ktorých sa to týka – je to ich vlastný život, nielen nejaký „prípad“, ktorý treba vyriešiť.

Nápad je originálny, literárnemu spracovaniu nemôžem nič vytknúť. Kniha bude baviť určite fanúšikov krimi, pre ktorých to bude skôr pohodová oddychovka, ale zároveň môže osloviť ľudí, ktorí bežne detektívky nečítajú.