Kto by nechcel obyčajný život vymeniť za dobrodružstvá magického sveta? Každý, kto čítal Harryho Pottera, sa určite aspoň raz zasníval nad možnosťou stať sa tiež študentom Rokfortu. Alebo ešte stále čakáte na sovu s listom od profesora Dumbledora?
Aj Jacob Portman tuší, že okrem svojho jednotvárneho života musí byť súčasťou nejakého iného, zázračného sveta. Po zvláštnej smrti svojho dedka Abrahama, rozprávača neuveriteľných príbehov, absolvuje výpravu na ostrov, kde objaví starý sirotinec a v jeho troskách skupinku čudných detí, ktoré vďaka čarovnej časovej slučke dokola prežívajú ten istý deň v roku 1941.
Tak by sme mohli zhrnúť obsah prvého dielu série Ransoma Riggsa s názvom Sirotčinec slečny Peregrinové pro podivné deti. Druhý diel, Podivné mesto, sa začína doslova tam, kde prvý skončil. Ochranná časová slučka je zničená a slečna Peregrinová premenená na vtáka. Podivné deti veslujú preč z ostrova, ktorý im bol po dlhé roky bezpečným domovom.
Teraz ich môžu nájsť všade číhajúce hrôzostrašné netvory a ak do troch dní nenájdu pomoc pre slečnú Peregrinovú, tá ostane navždy len obyčajným vtákom.
„Už jste někdy lezli do otevřeného hrobu během náletu,“ řekl jsem, „a přáli jste si, abyste byli zůstali v posteli?“
Zachytil jsem se okraje desky a položil nohu na šprušli žebříku. Na okamžik jsem pomyslel na všechny ty příjemné a nudné věci, kterým bych se mohl v létě věnovat, kdyby se můj život ubíral jinak. Tenisový kemp. Lekce plachtění. Doplňování zboží do regálů. A pak, jakousi herkulovskou silou vůle, jsem se donutil sestoupit.
Ak by boli hlavnými postavami obyčajné deti, bolo by z toho tiež „úplne obyčajné“ dobrodružstvo, aké nájdete v stovkách ďalších kníh. Lenže toto sú podivné deti. Emma dokáže vytvoriť oheň vlastnými rukami, Millard je neviditeľný, Oliva sa vznáša nad zemou, Enoch má schopnosť oživiť mŕtvych a v Hughovom žalúdku žijú včely.
„Esme neumí … nic?“ zeptal jsem se.
„Umím počítat pozpátku od sta kačením hlasem,“ ozvala se Esme a posmrkávala, a pak nám to předvedla a káchala: „Jedno sto, devadesát devět, devadesát osm …“
Každý teda síce ovláda nejakú podivnú schopnosť, ale predsa len sú to len vystrašené deti, ktoré si dodávajú odvahu navzájom. Emma s Jacobom vedú túto zvláštnu skupinku až do Londýna, aby našli poslednú živú ymbrynu, slečnu Wrenovú. Po ceste stretávajú ďalšie podivné deti a bytosti, ktoré im výpravu komplikujú i spríjemňujú. Dobre rozohraná zápletka ponúka priestor aj na svojský humor, preto sa už po pár stranách pristihnete, ako sa smejete nad podarenými detskými postavami.
„Olivo!“ zvolala Bronwyn. „Běž tam odtud!“ Zvedl jsem hlavu a viděl ji, jak táhne Olivu pryč od klauna, který se sehnul, aby si s ní promluvil. „Kolikrát jsem ti říkala, abys nikdy nemluvila s normálními lidmi!“
Koho tento zvláštny príbeh zaujal, tomu určite odporúčam začať prvým dielom – pri jeho preskočení by ste prišli o vysvetlenie hlavnej záplatky a zoznámenie sa s podivnými deťmi. Ak už netrpezlivo čakáte, ako sa osudy detí zo sirotinca budú vyvíjať, druhý diel vás rozhodne nesklame. Hoci je už ich tajomstvo odkryté, akcia sa vlastne práve začína.
Zvláštnosť a výnimočnosť celého príbehu podčiarkujú aj dobové fotografie, dodávajúce knihe správny nádych strašidelnosti a záhadnosti. Autor opäť zdôrazňuje, že nejde o žiadne vizuálne triky, ale poctivo zozbierané klenoty. Aj vďaka nim sa stane vymyslený svet podivných detí zo sirotinca slečny Peregrinovej aspoň na chvíľku skutočným.