Na mojej pracovnej ploche je Messi.
Na Facebooku sledujem všetko, kde sa čo v klube šuchne (fanúšikovské stránky chrlia novinky ako na bežiacom páse).
Televízor zapínam pri každom ligovom zápase, o Lige majstrov ani nehovoriac.
Teším sa z každého gólu.
Som fanúšik Barcelony.
Ako krpaňa na základnej škole som nejaký čas hrala futbal celkom intenzívne, takže vzťah k tomuto športu mám odmalička. Odvtedy moje prepojenie s futbalom už dlhšie viselo len na tenkej nitke, ktorá sa volá Football Manager – táto hra ma už roky strašne baví a občas si pri nej rada zazávisláčim (kto to už niekedy hral, vie, o čom hovorím – tá omamná chuť úspechu sa skrátka nedá kontrolovať – futbal ako taký bol väčšinou druhoradý). Hrávala som za Arsenal, Manchester United, neskôr som prešla k Barcelone, no na dôvod prečo si už absolútne nespomeniem. A ani neviem ako som sa zrazu od manažovania Barcelony v počítačovej hre prepracovala až k silnej náklonnosti k tomuto klubu.
Dlho som o Barcelone vedela len to, že tam hrá Messi a že je asi dobrý, keď ho všade spomínajú. Keď som si pred dvomi mesiacmi kúpila knihu o Barcelone, už som vedela viac. Dostala som sa do fázy, kedy som toho potrebovala vedieť viac, aby som vedela, či táto známosť ostane len krátkym flirtom alebo sa spoznáme trochu viac a začneme budovať vzťah.
Autorom knihy Barca: Stvorenie futbalového zázraku je človek z blízkeho prostredia FC Barcelona, ktorý nenapísal knihu len na základe nejakých článkov na internete, ale z vlastných skúseností a rozhovorov s ľuďmi akolo Barcy.
Kniha má celkom zaujímavú štruktúru. Nie je to len nejaká nudná história, ale sústreďuje sa hlavne na obdobie posledných rokov, keď Barcelonu trénoval Pep Guardiola. Pod jeho taktovkou zaznamenal klub v posledných rokoch najväčšie úspechy a získal veľmi veľa fanúšikov.
Pozeráme sa na cestu Barcy do finále Ligy majstrov v roku 2011. Popritom autor spomína rôzne dôležité udalosti zo života klubu, v krátkosti sa pristaví pri všetkých hráčoch v osobitných kapitolkách a veľa priestoru venuje najväčším hráčskym osobnostiam, ako Lionel Messi, Iniesta či obrannej dvojici Puyola s Piquém. Veľa hovorí o samotnom Guardiolovi, vedení klubu či o mládežníckej akadémii La Masia.
Plus je zároveň mínusom – kniha je dynamická, no dá sa v nej aj dobre stratiť, chýba nejaká chronologická niť, podľa ktorej by sa dalo orientovať. Niektoré veci sa dokonca opakujú vo viacerých kapitolách, takže kniha občas vyvoláva dojem, že to autora ku koncu písania prestalo baviť a už sa mu nechcelo pozrieť sa na to všetko s odstupom, či to vôbec dáva logiku. No keďže takýchto kníh veľa nie je, odpúšťam mu to.
Més que un club – viac ako klub, to je heslo Barcelony. V závere prvej kapitoly sa píše:
„Schopnosti, líderstvo, zábava, nadanie, tvrdá práca a hrdosť na klub – to sú kľúčové prvky pri budovaní najväčšieho tímu na svete.“ A ako som ďalej čítala, uvedomila som si, že príbeh Barcelony nie je len o nadaných chalanoch, ktorí kopú do lopty, ale že bude pre mňa inšpiráciou aj kvôli svojej filozofii, uvažovaniu a spôsobe života.
Prečo ma teda odvtedy baví sledovať futbal? Lebo ma baví sledovať Barcelonu.
Prečo ma baví sledovať Barcelonu?
- Úspech. Fandiť úspešným je ľahké a vyvoláva to príjemné pocity. Je to voľnočasová aktivita a vo voľnom čase sa nechcem stresovať nad tým, že sa niekomu nedarí a že sa trápi. Aj keď takto by som mohla fandiť akémukoľvek klubu, ktorý patrí k špičke. Preto tých dôvodov musí byť viac.
- Tiki-taka. Hra, na ktorú je radosť pozerať sa. Parádna kombinačná taktika, ktorú som ako decko pri pozeraní slovenskej repre nikdy nezažila. To, že to vyzerá v telke jednoducho a prirodzene neznamená, že to dokáže hocikto. Je za tým kopec tvrdej práce, roky driny a vylaďovania tých najmenších detailov. Kedysi som si myslela, že futbal je o tom, že brankár chytá, obrancovia bránia a útočníci dávajú góly. (A záloha je niekde medzi nimi, aby sa moc nenebehali.) Čudovala som sa, keď som zistila, že vo futbale treba viac inteligencie, ako som si myslela, a tá sa vyžaduje nielen od tvorcov hry.
- Messi. Sledovať hru v súčasnosti najlepšieho hráča na svete je fantastické. Pritom jeho cesta nebola vôbec ľahká. Ako decko bol veľmi nízky a ak chcel preraziť do profi futbalu, museli mu pichať drahé rastové injekcie. Keď ja som len končila základnú školu, on sa s celou rodinou sťahoval na druhý koniec sveta v nádeji, že mu dá Barcelona šancu. Ako sa to skončilo, dnes dobre vieme. Kto iný dokáže dávať takéto góly? V tom videu mal Messi len 19 rokov!
- Viac ako klub. Kedysi Barca reprezentovala túžbu Kataláncov po slobode. V španielskej politike a histórii sa až tak veľmi nevyznám, ale je sympatické, že kedysi išlo o viac ako len kopanie do lopty.
- Osobnosti. Tí chalani síce zarábajú ťažké milióny, ale v reálnom živote sú to normálni ľudia a (skoro všetci) otcovia rodín. Na ich Instagramoch nenájdete žiadne škandalózne fotky, ale väčšinou to, ako trávia čas s rodinou a deťmi. Netvrdím, že sú to svätci. Ale pôsobia na mňa ako fajn chlapi. V knihe je aj veľa príbehov, ktoré o ich charaktere vypovedajú.
Visca el Barca!