Monika ZbínováKeď sa objavila informácia o tom, že Tom Hanks napísal knihu poviedok, pomyslela som si: no iste. Petr Čech sa stal hokejovým brankárom, prečo by herec nemohol byť spisovateľom?
A tak som bez akýchkoľvek predsudkov hodila knihu do wishlistu a mentálne zaradila do „to read“ zoznamu. Že kniha stojí za to mi potvrdili aj vcelku pochvalné recenzie mojich knižných influencerov.
Je náhoda, že recenziu píšem hneď po Rozvláčnej dáme, knihu som čítala oveľa skôr. Ale núka sa mi veľmi jednoduché porovnanie – a musím povedať, že Hanksove „príbehy“ (hoci nie je spisovateľ) sa mi páčili aspoň o jednu hviezdičku viac.
No dobre, trošku porovnávam hrušky s jablkami. Hanksova kniha sú klasické poviedky s rôznymi témami a krátkym dejom. Vždy majú jednoduchú zápletku a „nejako sa skončia“.
V každom z nich vystupuje písací stroj. Niekde je hlavnou postavou, často vedľajšou a najčastejšie sa v príbehu len niekde mihne. V podstate je to ale jedno. Tie poviedky sú také rozdielne, že ak by ste nepoznali názov knihy, len ťažko by ste zistili, čo majú spoločné.
Tom Hanks síce písať vie, ale aby sme ho neprechválili: nie je to žiadna veľká literatúra. Jeho poviedky sa čítajú dobre, majú hlavu a pätu a žiaden zásadný kaz, ale to je tak asi všetko. Nie je na nich nič výnimočné a úprimne, ak by knihu vydal pod pseudonymom, určite by nijako zásadne nerozvírila hladinu knižného sveta.
Kniha O nezvyčajných ľuďoch a písacích strojoch tak bude ideálnym darčekom pre jeho fanúšikov, príležitostným čitateľom či pre tých, ktorí si radi prečítajú niečo totálne oddychové 10 minút pred spaním.
