Nórske a švédske kráľovstvo

Na 23. – 27. júla sme mali naplánovaný výlet do Nórska, konkrétne do Rygge, kde až do konca júla bývala naša kamarátka a Majkina sestra Janka, slečna rajnerová letuška, a tak sme využili možnosť a prišli sme ju navštíviť a popozerať túto pre nás celkom exotickú krajinu. Kým u nás pršalo a ľudia odchádzali na dovolenky k moru, my sme vyrazili opačným smerom.

Zhodou okolností sme odchádzali práve na druhý deň po výbuchu, ktorý sa stal v Osle a po tom veľkom masakri, o ktorom sa potom ešte všade písalo. Viete si predstaviť, že cestovať v takom ovzduší nie je nič príjemné, obávali sme sa hlavne možných komplikácií, ale našťastie to na našu cestu nemalo absolútne žiadny vplyv.

Keďže do Rygge sa najbližšie od nás lieta až z Krakova, kam sa nedá dostať jednoducho ako do Bratislavy alebo do Viedne, hneď na začiatok nás čakala 4-hodinová cesta na letisko. Let trval polovicu z toho, a už sme boli v Rygge. Hoci sme boli úplne na juhu Nórska a pojmy ako polárny deň/noc sa týkajú až severnejších častí, predsa nás to aspoň trochu zasiahlo – kým u nás na Slovensku sa stmievalo už okolo 20.30, tak v Rygge až okolo 22.00, takže relatívne svetlo bolo takmer do pol dvanástej v noci a ani potom nebola žiadna extra tmavá noc.

Janka nás doviezla do krásneho domu, pohostila super večerou a všetci sme sa išli vyspať, aby sme na ďalšie dni vládali. Na druhý deň bola nedeľa, a tak sme chceli najskôr poriešiť účasť na sv. omši. Hoci 80 % Nórov sú luteráni, asi polhodinku od nás vo Fredrikstade bol katolícky kostol, a tak sme zamierili najskôr tam. Z omše sme veľa nemali, keďže ju slúžil nejaký Vietnamec v nórčine, ale aspoň sme pochopili, že na kázni rozprával o hroznej tragédii pre Nórsko a tiež hrali Blíž k tebe, Bože môj.

V nedeľu skoro stále pršalo, a tak sme sa išli len previezť po takých ostrovčekoch až nakoniec, kde končila cesta, na konci sme sa obrátili a išli naspäť. Keď trochu prestalo pršať, prešli sme sa okolo móla vo Fredrikstade, ale bola nedeľa obed a stále upršano, a všetci boli zalezení, tak sme sa len trochu pofotili a išli sme zaliezť aj my. Z toho, že sme málokedy zazreli živú dušu, ale aj veci nám tu úplne prirodzené, vznikli aj hlášky aha, človek, a až dvaja!, aha, vlak, aha, továreň, aha, bytovka, ale aj aha, čajka, želaj si niečo! :D.

Najedli sme sa, Janku čakal let do Paríža a späť a my sme sa za ten čas zahrali staré dobré Monopoly.  Večer sme sa ešte vyšli pozrieť na našu pláž, bývali sme totiž asi 50 m od mora, našli sme chutný domček, ku ktorému sme sa nedostali, lebo bol práve príliv, zmokli sme a pekný deň za nami.

Na pondelok sme si naplánovali cestu do Švédska, keďže to je čo by kameňom dohodil (asi hodinka cesty autom). Počasie bolo stále naprd, ale aspoň kým sme sa prechádzali po Stromstade, nepršalo. Za to sme objavili skvelé ružovomodré gumové cukríky, niečo na spôsob našich kyslých žížaliek, ale s nezameniteľnou chuťou Arielu alebo iného pracieho prostriedku. Ak by ste ich niekto uvideli, kúpte aspoň pol kila ;).

V utorok nás čakalo Oslo. Trošku trvalo, kým sme sa dostali až do centra, ale nie až tak úplneho, lebo by sme pri parkovnom skrachovali, ale takom akurát, odkiaľ sme sa pekne prešli a mali sme všetky atrakcie pohromade. Prešli sme cez hlavnú stanicu a vystúpili rovno na pešej zóne, kde sme sa zastavili pre katedrále, okolo ktorej bolo plno kvetov, ľudí a televíznych štábov. Aj my sme sa teda pomodlili za obete nórskeho nešťastia a išli sme ďalej. Keďže ja a Peťo sme túžili vidieť Munchov Výkrik, rozdelili sme sa – my sme išli do veľmi sympatickej Národnej galérie a baby už smerom ku kráľovskému palácu. Tam sme sa stretli, a keďže stráži to trvalo dosť dlho, kým sa vymenili, tak sme sa na nich vykašľali a išli sme ďalej.

Chceli sme vidieť hlavne operu, pretože na ňu ako (tuším) jedinú na svete sa dá dostať až na jej strechu, celé je to vymyslené tak zaujímavo, že to vyzerá, že budova opery pláva na vode, takže celkom pekný zážitok, ak sa vyberiete do Osla, určite sa tam choďte pozrieť. Parkovné nás nepustilo, a tak sme udychčaní prišli k autu úplne LTT a keď sme sa trochu vydýchli (v ten deň už bolo pekne, takže aj horúčava, ak sa tá teplota dala tak nazvať, nás celkom zmohla), a išli sme ešte do Vigelandovho parku sôch, kde sme si užili prechádzok aj chodenia. Večer sme si užili ešte západ slnka pri našom domčeku na pláži, konečne sme vystihli odliv, takže sme sa tam pekne vyšantili.

Posledný deň našej návštevy sme využili ešte malým výletom do Jeloy, nákupmi v Mosse a balením na náš večerný let. Do Krakova sme prileteli o 21.00 a okolo 0.45 sme boli už v Beluši.

Ďakujem všetkým účastníkom tohto výletu – Janke, Majke, Janke a Peťovi (a mne), za skvelú atmošku, a teším sa, ako si to zopakujeme o rok v Brémach :).

 

Total
0
Shares
Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

You May Also Like