Jozef Karika: Smršť

Strach. Tma. Trhlina. Priepasť. Smršť.

Už piaty triler/horor z Karikovej neoficiálnej série mysterióznych príbehov, ktorá je takou mojou guilty pleasure, sa odohráva opäť na Slovensku, najmä v okolí Liptova.

Autor si ako postavy vyberá seriózne osoby, na ktorých stavia dôveryhodnosť príbehu. Hlavný hrdina je účtovník, sekunduje mu čestný policajt a obetavá zdravoťáčka, dokonca aj vedľajšia postava, hoci herec, je hercom divadelným. Preto keď táto skupinka začne z dopravných nehôd na jednom úseku podozrievať starú babku v čiernom, ktorá si to v tom čase vždy šinie popri ceste, nemáme dôvod pochybovať o ich príčetnosti a berieme vážne všetko nezvyčajné, čo sa im ďalej udeje.

Nepopieram, že kniha sa, minimálne zo začiatku, čítala dobre. Karika sa už z nepodstatnej vaty dávno vypísal, každá veta má svoj význam – či už pre vykreslenie postáv alebo vytvorenie atmosféry. Zo spomínanej pätice je kratšia už len Tma.

Oproti Priepasti, ktorá sa prakticky odohráva len v mysli hlavného hrdinu, je Smršť dynamickejšia svojimi dialógmi a som fakt rada, že postavy rozprávajú reálne, miestami aj vulgárne či nespisovne, no rozhodne žiadnou upätou slovenčinou (čo vie u iných autorov zabiť aj inak naozaj výborné príbehy).

Zaujal ma aj fenomén tzv. halného vetra, ktorý podľa všetkého nie je (najmä za poľskými hranicami) len obyčajnou poverou, ale berie sa vážne aj v doprave či zdravotníctve.

Tu sa však môj výpočet pozítív Smršti končí.

Dovolím si tvrdiť, že väčšina čitateľov Kariku nie sú žiadni odborníci na horory. Chcú sa na chvíľu odpútať od reality, trochu sa báť pod dekou a na záver si spokojne odfúknuť z dobre vypointovaného konca. Ja nie som výnimkou, hoci po Priepasti som už bola ostražitá a neočakávala som nič na spôsob Trhliny, ktorej som svojho času dala bez zaváhania plný počet hviezdičiek.

Prvým varovným prstom však bolo, že po prvej tretine knihy som nemala žiadny problém ísť spať, hoci pôvodne som to odhadovala, že sa tak neudeje, kým to nedočítam celé (je to fakt dosť krátke).

Druhým varovným prstom bolo, že aj keď som na druhý deň oddýchnutá vstala a opäť sa ponorila do knihy, opäť sa mi začalo driemať. Iste, možno za to môže aj toto hmlisté jesenné počasie.

Odvtedy som však mala dojem (a záver mi ho len potvrdil), že Karika sa vlastne (už) ani nesnaží písať horory či strašidelno-napínavé trilery. On v podstate zoberie nejaký zaujímavý nadprirodzený jav, veľmi zručne ho filozoficky a metafyzicky rozoberie a potom okolo neho vystavia príbeh. Toto nie je môj tip, sám autor to potvrdzuje.

Karika sa netají tým, že nepíše pre všetkých a viac ako prvoplánového hľadača napätia oceňuje čitateľov, ktorí v jeho dielach dokážu hľadať aj hlbšie významové plány.

Ja len vítam, ak ani takýto subžáner nie je napísaný úplne povrchne, ale dovolím si tvrdiť, že ak už ide rozoberanie metafyziky na úkor vybudovania a gradácie napätia, som viac sklamaná ako potešená. Nehovoriac o tom, keď sa príliš okato opakujú motívy z predchádzajúcich kníh (nájdená kamera) a v podstate celá kostra deja, takže už od začiatku dokážem odhadnúť, ako sa príbeh bude ďalej vyvíjať aj ako skončí.

Geniálne zavŕšenie mysterióznej série alebo lacný odvar z predchádzajúcich kníh? Karika je autor, ktorého každá novinka rozvíri hladinu a rozdeľuje tábor svojich čitateľov na zarytých fanúšikov i neočarených skeptikov. Na ktorú stranu Smršť zafúkne vás?

Tlačenú knihu, e-knihu aj audioknihu nájdete napríklad na Gorile.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

You May Also Like
prečítať

Nápad za milión

Bez ohľadu na to, či pracujete v reklame, public relations, marketingu, alebo v neziskovej organizácii, či ste manažér,…
prečítať