Ernest Cline: Ready Player One

Myslím, že neexistuje človek, ktorý by občas nepremýšľal o budúcnosti. Najčastejšie plánujeme, čo budeme robiť zajtra alebo o týždeň. Ak sa dívame viac dopredu, tak väčšinou s obavami, čo budúcnosť prinesie a či nám vôbec vyjde na dôchodok. Ale od sveta akosi automaticky očakávame, že bude rovnaký ako teraz, so všetkým, na čo sme zvyknutí.

Lenže čo keď bude všetko úplne inak?

Existuje veľa kníh, ktoré sa pokúšajú predvídať, kam môže civilizácia dospieť. Ready Player One sa však nesnaží prísť s niečím kompletne novým. Budúcnosť v nej nie je nedosiahnuteľné sci-fi. Opisuje svet budúcnosti ako miesto, kde bude nedostatok prírodných zdrojov a ľudia sa budú snažiť pred bezútešným životom ujsť do virtuálnej reality. (A to nie je vôbec nereálne.)

Virtuálnu realitu OASIS vymyslel slávny vývojár počítačových hier James Halliday. A nie je to len nejaký ďalší World of Warcraft, ale na prvý pohľad (naprogramovaný) svet, aký poznáme: dá sa tu študovať, pracovať, dokonca uzatvárať manželstvá a mať sex. Stačí si nasadiť špeciálnu masku a rukavice a pripojiť sa. Aj tu fungujú „herné“ levely a zbieranie čarovných predmetov, môžete vlastniť kozmickú loď ako z Hviezdnych vojen alebo obývať vlastnú planétku ako Malý princ.

Halliday pred svojou smrťou do OASISu ukryl poklad – zlaté vajce (na spôsob easter egg). Jeho nálezca po ňom zdedí kompletný majetok v hodnote niekoľkých miliárd a tiež celoživotný obdiv všetkých používateľov OASISu, čo je v podstate, hm, celý svet. Na to, aby ste sa k vajcu dostali, potrebujete získať 3 kľúče a prejsť 3 bránami a ešte niečo – bezchybnú znalosť kultúry 80. rokov, ktorej holdoval aj tvorca hry.

A potom je tu Wade. Obyčajný chudobný chalan žijúci s tetou v prívese na parkovisku a neúnavný pátrač po zlatom vajci. Od smrti Hollidaya a vyhlásenia súťaže už prešlo 5 rokov, počas ktorých sa nikomu nepodarilo získať ani len prvý kľúč. Prvotný fanatizmus opadol, no nie pre Wadea (používa nick Parsifal). Ten chodí cez deň do bezplatnej školy v OASISe a po večeroch trávi čas pozeraním starých seriálov a filmov, a, samozrejme, hraním starých videohier, aby sa mu podarilo rozlúštiť prvú hádanku, ktorá ho dovedie k medenému kľúču.

Asi nebude veľký spojler, ak poviem, že sa mu to naozaj podarilo ako prvému. Od toho momentu sa rozbehne obrovské pátranie, ba čo pátranie, úplny hon na ďalšie kľúče i na neho samého. Nebude chýbať pomoc od priateľov, virtuálna láska i súboj so skupinou zlých šestkárov, ktorí chcú získaním pokladu ovládnuť celý (nielen) virtuálny svet.

Ku knihe mám jedinú výhradu – aby ste si ju 100% užili, potrebujete mať aké-také znalosti popkultúry 80. rokov. Ja som dieťa deväťdesiatych, teda pre mňa mnohé filmy, seriály, hudba a počítačové hry boli úplnou neznámou. Našťastie som si aspoň vedela predstaviť prostredie starých hier (tie sú asi najdôležitejšie). Keďže predpokladám, že cieľovka knihy je hlavne mládež, trochu mi uniká autorov zámer postaviť knihu práve na takejto vzdialenej histórii. Ale nebojte sa, aj bez nej sa dá kniha užiť – ak máte k týmto veciam aspoň nejaký vzťah.

Veľmi oceňujem komplet vymyslený svet OASISu aj s jeho zákutiami, systémom a pravidlami. Zo začiatku trošku viac opisov, aby ste sa zorientovali, ale potom to už išlo svižne. Knihu nedokážem prirovnať k ničomu doteraz napísanému, úplne orientačne ide o dystopické sci-fi fantasy. Inak je to ale originál vo svojom neexistujúcom žánri.

Už teraz sa teším na film (má ho režírovať Steven Spielberg, to bude ešte lepšie ako Marťan!) a horím nedočkavosťou, aby niekto vytvoril naozajstný OASIS. Dúfam len, že svet vtedy nebude také bezútešné miesto ako v Ready Player One.