Tohtomesačnú várku nových ikaroviek som zakončila novinkou zo švédskeho pera. Tentoraz to nebola detektívka, ale katastrofický thriller – Reťazec skazy. Pustila som sa do čítania s tým, že to bude niečo medzi Da Vinciho kódom a Armagedonom, šmrncnuté (teraz tak populárnym) severským šarmom. Žiaľ, žiadne príjemné prekvapenie sa nekonalo.

retazec-skazyKeby som mala niekomu prerozprávať dej knihy, znel by určite zaujímavo. Máme tu originálny rozbeh – kryptológa Williama v rokoch, ktorého už prestal baviť život, jeho bývalú manželku, ktorá svojho ex nemá zas tak úplne na háku (čo však zistí až po jeho pokuse o samovraždu), i jej mladého kolegu, ktorý si brúsi zuby na atraktívnu šéfku.

Namiesto toho, aby si William po naplánovanej samovražde poležal v pokoji v nemocnici, ukradnú ho odtiaľ páni v čiernych sakách (paralela s Men in black jasná), a odvážajú ho niekam ďaleko, s cieľom zveriť mu tajnú misiu. V DNA sa totiž našli nejaké tajuplné informácie o tom, čo postihne obyvateľov Zeme už o 3…2…1…

Dejovo je teda kniha presne na tej úrovni, akú v rámci žánru čakáte. Vzhľadom na moje nízke hodnotenie teda bude problém niekde inde. Pre mňa bol obrovským kameňom úrazu štýl písania. Krátke a úsečné vety, ktoré chcú len naznačiť atmosféru, ale nič nepovedia, tvoria odhadom až 30 % textu, čo je fakt veľa! Pôsobilo to na mňa, ako keby som čítala scenár nejakého traileru…

… a pripomenulo mi to toto:

Bavilo ma to prvých pár strán, ale potom ma to začalo otravovať. Nehovoriac o tom, že som dlho-dlho netušila, vo co gou. Samotní muži v čiernom toho veľa nenatárali, čo Williama na každej strane vyvádzalo z miery a mňa tiež. Jasné, pri napínavých knihách je fajn hrať sa na tajomnosť, ale nedá sa všetko postaviť len na náznakoch. K tomu si pridajte nemastný-neslaný preklad, a je po zážitku. Nejasné je aj konanie hlavnej postavy – keď človek stratí zmysel života, je divné, ak o pár dní neskôr prežíva blížiaci sa koniec sveta tak emotívne, akoby mal zrazu milión dôvodov, prečo žiť.

Budem sa opakovať podobne ako pri Mandľovníku – bol by z toho skvelý film. A vraj aj bude. Ale úprimne – mám už plné zuby kníh, ktoré tvoria len filmový background. Ak kniha nie je skvele napísaná a nemá kus literárnej kvality, je to len haraburda na poličke. Ak chcete dať knihe Reťazec skazy predsa šancu a hľadáte recenziu, ktorá vám povie presný opak ako ja, skúste blog Adriany Markovičovej.

Tohtomesačnú várku nových ikaroviek som zakončila novinkou zo švédskeho pera. Tentoraz to nebola detektívka, ale katastrofický thriller - Reťazec skazy. Pustila som sa do čítania s tým, že to bude niečo medzi Da Vinciho kódom a Armagedonom, šmrncnuté (teraz tak populárnym) severským šarmom. Žiaľ, žiadne príjemné prekvapenie sa nekonalo. Keby som mala niekomu prerozprávať dej knihy, znel by určite zaujímavo. Máme tu originálny rozbeh - kryptológa Williama v rokoch, ktorého už prestal baviť život, jeho bývalú manželku, ktorá svojho ex nemá zas tak úplne na háku (čo však zistí až po jeho pokuse o samovraždu), i jej mladého kolegu, ktorý si brúsi zuby na atraktívnu šéfku. Namiesto toho, aby si William po naplánovanej samovražde poležal v pokoji v nemocnici, ukradnú ho odtiaľ páni v čiernych sakách (paralela s Men in black jasná), a odvážajú ho niekam ďaleko, s cieľom zveriť mu tajnú misiu. V DNA sa totiž našli nejaké tajuplné informácie o tom, čo postihne obyvateľov Zeme už o 3…2…1… Dejovo je teda kniha presne na tej úrovni, akú v rámci žánru čakáte. Vzhľadom na moje nízke hodnotenie teda bude problém niekde inde. Pre mňa bol obrovským kameňom úrazu štýl písania. Krátke a úsečné vety, ktoré chcú len naznačiť atmosféru, ale nič nepovedia, tvoria odhadom až 30 % textu, čo je fakt veľa! Pôsobilo to na mňa, ako keby som čítala scenár nejakého traileru… … a pripomenulo mi to toto: https://www.youtube.com/watch?v=cpXj44kHgNI Bavilo ma to prvých pár strán, ale potom ma to začalo otravovať. Nehovoriac o tom, že som dlho-dlho netušila, vo co gou. Samotní muži v čiernom toho veľa nenatárali, čo Williama na každej strane vyvádzalo z miery a mňa tiež. Jasné, pri napínavých knihách je fajn hrať sa na tajomnosť, ale nedá sa všetko postaviť len na náznakoch. K tomu si pridajte nemastný-neslaný preklad, a je po zážitku. Nejasné je aj konanie hlavnej postavy - keď človek stratí zmysel života, je divné, ak o pár dní neskôr prežíva blížiaci sa koniec sveta tak emotívne, akoby mal zrazu milión dôvodov, prečo žiť. Budem sa opakovať podobne ako pri Mandľovníku - bol by z toho skvelý film. A vraj aj bude. Ale úprimne - mám už plné zuby kníh, ktoré tvoria len filmový background. Ak kniha nie je skvele napísaná a nemá kus literárnej kvality, je to len haraburda na poličke. Ak chcete dať knihe Reťazec skazy predsa šancu a hľadáte recenziu, ktorá vám povie presný opak ako ja, skúste blog Adriany Markovičovej.
Téma - 7
Dej - 5.5
Postavy - 4.5
Štýl - 2.5

4.9

5

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*
*