Michelle Cohenová Corasantiová: Mandľovník

Trochu sa hanbím. Túto recenziu píšem vo svojej posteli, s MacBookom na kolenách, vedľa mám položený iPad, z ktorého budem opisovať citáty z knihy a iPhonom ovládam Spotify na stolnom iMacu. Mám chuť na kávu, takže k písaniu si ju pôjdem uvariť, počkajte chvíľku…

… už som tu. Tento úvod som nenapísala preto, aby som sa chválila. Potrebujem vás dostať do tej správnej nálady, založenej na veľkých kontrastoch. Napriek každodennému nadávaniu na politiku, zákony a spoločnosť žijeme v ohromnom svete blahobytu, v ktorom máme všetkého dostatok a v ktorom si môžeme v podstate ihneď splniť akékoľvek prianie.

Bývali sme vo veľmi malom dome a ak sme si v ňom chceli všetci ľahnúť, museli sme veľa vecí vyniesť pred dvere.

Ichmad Hámid je asi 12-ročný chalanisko. Má s nami spoločné… vlastne dohromady nič. Jeho život, problémy a vízie sú tuším úplne vo všetkom odlišné od kolobehu, v ktorom sa točíme my. Hneď v prvej kapitole mu mína vyhodí do vzduchu malú sestričku, ktorá sa vyberie na prechádzku okolo domu. Ichmad totiž žije so svojou rodinou na okupovanom palestínskom území, kde na ich hlavy každodenne mieria samopalmi izraelskí vojaci.

Keď máte celú rodinu pohromade, môžete žiť v obrovskej hmotnej biede, ale ste tak nejako v rámci možností spokojní (ak sa to tak dá nazvať). Minimálne v porovnaní s ostatnými rodinami, ktoré sú na tom v podstate rovnako. Lenže čo keď vám do väzenia zatvoria otca, hlavu rodiny? Prídete nielen o jediný finančný príjem, ale aj o hlavný pilier, ktorý drží rodinu pohromade psychicky. Malému Ichmadovi neostáva nič iné ako prevziať zodpovednosť, zohnať si nejakú prácu a snažiť sa vydržať, kým… kým čo vlastne?

Okolo vás zúri vojna a vy nemáte absolútne žiadne práva. Vaša mnohopočetná rodina spáva v stane a žije pod hranicou ľudskej dôstojnosti. Vtedy je myšlienka na akúkoľvek zmenu k lepšiemu len obyčajným fantazírovaním. Chodenie do školy – niečo také samozrejmé a žiaľ nenávidené pre každé dieťa u nás – je pre Ichmada nedostupným želaním, hoci je to jediná možnosť, ako zlepšiť podmienky pre svoju rodinu.

A čím ste sa vo svojich 12 rokoch zaoberali vy?

Baba kúpil čaj pre všetkých hostí v miestnosti – trvalo mu rok, kým zaplatil účet.

Ale Mandľovník nie je kniha o vojne, hoci konflikt medzi Izraelom a Palestínou je prítomný úplne všade. Je to príbeh o človeku, ktorý namiesto boja s veternými mlynmi začne boj sám so sebou. Pretože najskôr musí presvedčiť sám seba o tom, že sú situácie, kedy nemožno rozmýšľať len prakticky (ostať pracovať a ako-tak živiť rodinu), ale že práve teraz treba v nádeji na lepší život riskovať všetko – rodinu aj svoj život.

Ichmad je matematický génius, na to prídete už v pasáži, keď porazí celú dedinu v backgamone.

Vďaka svojmu učiteľovi sa dostane na univerzitu, kde všetkých ohromí už na prijímačkách, a počas štúdia začne pracovať na výskume, ktorý ho postupne vynesie na výslnie vedeckého sveta.

Samozrejme, s tým je spojená aj radikálna zmena života. Kým ako malý si obúval topánky, ktoré mu mama vyrobila z pneumatík, ako profesor fyziky neskôr kupuje kabriolety syncovcom, ktorí vďaka nemu študujú na najlepších európskych a amerických univerzitách.

Hups, spojler. Ono sa tomu ale vyhnúť nedá. Túto knihu musíte čítať s tým, že nečakáte žiadne prevratné zvraty a že to bude celé tak trochu predvídateľné. No môžem vás ubezpečiť, že nie vždy to bude prechádzka ružovou záhradou a že kopec vecí nevyjde tak, ako by sme si priali.

Mandľovník je ako príbeh výborný. Musí, veď ako staré reklamy vravia – najlepšie príbehy píše sám život – a autorka sama potvrdzuje, že všetko je realita, hoci beletrizovaná.

Žiaľ, ako literárne dielo už menej. Postavy sú väčšinou čiernobiele, hlavne postava otca (babu), ktorý je minimálne v synových očiach dokonalým vzorom múdrosti a morálky.

„Ak sa im pomstíme za ich činy, klesneme na ich úroveň, ale ak zabudneme, dostaneme sa nad nich,“ znova som zacitoval babu.

Dej je rozprávaný (alebo preložený) trochu kostrbato, dokonca v niektorých pasážach prešiel tak rýchlo, že mi chýbalo dovysvetlenie motivácie rozhodnutí a konania niektorých postáv – napr. Ichmadove rozhodnutie ísť na prijímačky a neskôr po získaní štipendia nastúpenie do školy. Najdôležitejšie rozhodnutie jeho života je v knihe opísané len pár rýchlymi vetami.

Celkovo na mňa kniha pôsobí tak, akoby jej autorka dala len hrubú formu, ktorú vo vydavateľstve upravili do prijateľnej knižnej formy. K nám sa cez ďalší preklad dostal už len odvar z pôvodného posolstva. Dokonca si myslím, že by to bola oveľa lepšia kniha, ak by jej autorom bol sám Ichmad.

Film natočený podľa Mandľovníka by bol určite veľmi dobrý. Možno by dostal aj nejakého Oscara, podobne ako Milionár z chatrče. Ale to by bolo asi všetko. Škoda, lebo jeho myšlienky majú obrovský potenciál. Na to, aby sa z neho stala zásadná kniha, ktorá zmení váš život, mu chýba ísť obsahovo viac do hĺbky – obsahovo aj literárne.

Trochu sa hanbím. Túto recenziu píšem vo svojej posteli, s MacBookom na kolenách, vedľa mám položený iPad, z ktorého budem opisovať citáty z knihy a iPhonom ovládam Spotify na stolnom iMacu. Mám chuť na kávu, takže k písaniu si ju pôjdem uvariť, počkajte chvíľku… … už som tu. Tento úvod som nenapísala preto, aby som sa chválila. Potrebujem vás dostať do tej správnej nálady, založenej na veľkých kontrastoch. Napriek každodennému nadávaniu na politiku, zákony a spoločnosť žijeme v ohromnom svete blahobytu, v ktorom máme všetkého dostatok a v ktorom si môžeme v podstate ihneď splniť akékoľvek prianie. Bývali sme vo…
Téma - 10
Dej - 8
Postavy - 7.5
Štýl - 5

7.6

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

You May Also Like