John Green je synonymom súčasnej kvalitnej young-adult literatúry. Vyslúžil si to hlavne vďaka knihe Na vine sú hviezdy, vďaka ktorej začali čítať aj takí, ktorých doteraz bavili len statusy na Facebooku. Niet sa čo diviť, že sa stala trhákom aj na filmovom plátne.

Svoje tínedžerské roky už mám dávno za sebou, ale táto nová literárna vlna sa mi celkom pozdáva. Young adult sú knihy, ktoré priam lákajú k čítaniu. Stačí, ak ste mladí duchom a s postavami sa ľahko stotožníte. Blízke vám budú aj príbehy, ktoré prežívajú. Samozrejme, že na myšlienky, ktoré mladí ľudia vnímajú ako hlboké životné pravdy, sa dá dívať trochu s úsmevom. Aj my sme kedysi (a zas nie úplne dávno) vyrastali na Anne zo Zeleného domu…

Quentin Jacobsen (Kvéčko) je obyčajný stredoškolák, taký obyčajný, až je nudný. Ale nebuďme na neho zlí – vyrastá v kompletnej rodine, dobre sa učí, nepatrí do žiadnej zlej partie a jeho najväčším dobrodružstvom je poobedňajšie hrávanie počítačových hier so svojimi kamošmi.

Odmalička sa mu páči susedka Margo. Je to klišé, ale protiklady sa priťahujú. Margo nikdy nemala ambície obyčajného (?) amerického stredoškoláka – dostať sa na dobrú výšku, zohnať si prácu, založiť rodinu a žiť pokojne (nudne) až do smrti. Rada podniká dobrodružné cesty do neznámych miest a nemá problém v noci vytiahnuť Quentina na jazdu pomsty proti jej bývalému priateľovi a ďalším kvázi kamoškám. Keď sa potom Margo stratí, Quentin sa snaží nájsť nielen ju, no popritom aj seba.

Krásny námet, nie?
Počkať, a nie je vám to povedomé?
Slušný chlapec.
Menej slušné, povedzme radšej dobrodružné dievča.
Ona má šarmu na rozdávanie, on sa hľadá a nachádza v nej svoju femme fatale, ale aj návod na zaujímavejší život.

Veeeeeľmi podobné ako Kam zmizla Aljaška, čo je blbou náhodou greenovka, ktorú som čítala minule. A podľa obsahu podobné aj s pripravovanou Navždy tvoja Katherine.

Dokelu, čo ten Green píše všetko podľa jednej osnovy? Ak ste od neho nič nečítali a začnete Papierovými mestami, budete potešení a možno aj nadšení. Ten štýl, tá ľahkosť, ten humor, všetko je to super. Ale chlapče, ak budeš písať stále rovnako, budeš ako Keleová-Vasilková…

Budem za zlú, ale Papierové mestá dostanú len priemerné hodnotenie. Keď Green napíše niečo iné ako vtipný osudový príbeh dvoch protikladných postáv šmrncnutý coelhovskými myšlienkami, dajte mi vedieť.

John Green je synonymom súčasnej kvalitnej young-adult literatúry. Vyslúžil si to hlavne vďaka knihe Na vine sú hviezdy, vďaka ktorej začali čítať aj takí, ktorých doteraz bavili len statusy na Facebooku. Niet sa čo diviť, že sa stala trhákom aj na filmovom plátne. Svoje tínedžerské roky už mám dávno za sebou, ale táto nová literárna vlna sa mi celkom pozdáva. Young adult sú knihy, ktoré priam lákajú k čítaniu. Stačí, ak ste mladí duchom a s postavami sa ľahko stotožníte. Blízke vám budú aj príbehy, ktoré prežívajú. Samozrejme, že na myšlienky, ktoré mladí ľudia vnímajú ako hlboké životné pravdy, sa dá dívať trochu s úsmevom. Aj my sme kedysi (a zas nie úplne dávno) vyrastali na Anne zo Zeleného domu… Quentin Jacobsen (Kvéčko) je obyčajný stredoškolák, taký obyčajný, až je nudný. Ale nebuďme na neho zlí - vyrastá v kompletnej rodine, dobre sa učí, nepatrí do žiadnej zlej partie a jeho najväčším dobrodružstvom je poobedňajšie hrávanie počítačových hier so svojimi kamošmi. Odmalička sa mu páči susedka Margo. Je to klišé, ale protiklady sa priťahujú. Margo nikdy nemala ambície obyčajného (?) amerického stredoškoláka - dostať sa na dobrú výšku, zohnať si prácu, založiť rodinu a žiť pokojne (nudne) až do smrti. Rada podniká dobrodružné cesty do neznámych miest a nemá problém v noci vytiahnuť Quentina na jazdu pomsty proti jej bývalému priateľovi a ďalším kvázi kamoškám. Keď sa potom Margo stratí, Quentin sa snaží nájsť nielen ju, no popritom aj seba. Krásny námet, nie? Počkať, a nie je vám to povedomé? Slušný chlapec. Menej slušné, povedzme radšej dobrodružné dievča. Ona má šarmu na rozdávanie, on sa hľadá a nachádza v nej svoju femme fatale, ale aj návod na zaujímavejší život. Veeeeeľmi podobné ako Kam zmizla Aljaška, čo je blbou náhodou greenovka, ktorú som čítala minule. A podľa obsahu podobné aj s pripravovanou Navždy tvoja Katherine. Dokelu, čo ten Green píše všetko podľa jednej osnovy? Ak ste od neho nič nečítali a začnete Papierovými mestami, budete potešení a možno aj nadšení. Ten štýl, tá ľahkosť, ten humor, všetko je to super. Ale chlapče, ak budeš písať stále rovnako, budeš ako Keleová-Vasilková… Budem za zlú, ale Papierové mestá dostanú len priemerné hodnotenie. Keď Green napíše niečo iné ako vtipný osudový príbeh dvoch protikladných postáv šmrncnutý coelhovskými myšlienkami, dajte mi vedieť.
Téma - 5
Dej - 6
Postavy - 7
Štýl - 8

6.5

7

1 comment

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*
*