Michel Houellebecq: Mapa a územie

Moderná spoločnosť všade žiada originálnosť a individualitu, no v skutočnosti uprednostňuje stereotypy, šablóny, uniformitu v konaní, myslení i cítení. Sú to parafrázované slová z doslovu ku knihe Mapa a územie od asi najznámejšieho súčasného francúzskeho prozaika, Michela Houllebecqa. Až sa hanbím, že som ho doteraz nepoznala.

Čítaním niektorých kníh sa cítime akoby lepšími ľuďmi. Obyčajne sú komplikovanejšie, či už dejom, zápletkou (ak nejaká je), charaktermi postáv alebo štýlom písania. Nedajú sa zhltnúť za 2 večery, alebo ak sa aj dajú, cítime, že to nie je ten správny postup a mali by sme sa pri nich viac zastaviť. Alebo jednoducho za dejovú líniu ukrývajú niečo viac, čo je presne prípad tejto knihy.

Ak by som vám mala porozprávať, o čom kniha je, začala by som asi tým, ako sa hlavnej postave, Jedovi Martinovi, pokazil kotol. Prozaický problém kontrastuje s jeho životom umelca (maliara a fotografa), ale zároveň akoby predurčuje aj to, že Jed je stále obyčajným človekom, ktorý skrátka robí to, čomu rozumie a čo ho zaujme. Jedova matka spácha samovraždu, jeho otec, úspešný architekt, už prežíva posledné roky a dni svojho života. Jed zažíva lásku, ale vo svojej podstate je to samotár, ktorý vedie pokojný život, nepotrebuje k nemu vlastne nikoho. Spisovateľa Michela Houllebecqa (áno, to je aj autor knihy) oslovuje s ponukou napísať mu text do katalógu k jeho sérii malieb a medzi umelcami vzniká akýsi zvláštny druh priateľstva.

To je len jedna stránka knihy, dejová. Za ňou, resp. všade medzi ňou, autor podáva svoje názory (nielen cez svoju postavu) hlavne o súčasnom svete umenia. Opäť si požičiam slová z doslovu:

Čo je umenie a načo slúži v konzumnej spoločnosti? Kde je hranica medzi tým, čo umenie je a čo už nie je, a kto o tom rozhoduje? Ako odmerať umeleckú a estetickú hodnotu umenia? A nakoniec, čo s umením v postmodernej dobe, ktorá nerozlišuje originál od kópie?

Dielo obsahuje veľa myšlienok, kladie otázky a trochu i provokuje. Ak vás trochu zaujíma svet umenia v akejkoľvek podobe, knihu odporúčam do vašej pozornosti.

Moderná spoločnosť všade žiada originálnosť a individualitu, no v skutočnosti uprednostňuje stereotypy, šablóny, uniformitu v konaní, myslení i cítení. Sú to parafrázované slová z doslovu ku knihe Mapa a územie od asi najznámejšieho súčasného francúzskeho prozaika, Michela Houllebecqa. Až sa hanbím, že som ho doteraz nepoznala. Čítaním niektorých kníh sa cítime akoby lepšími ľuďmi. Obyčajne sú komplikovanejšie, či už dejom, zápletkou (ak nejaká je), charaktermi postáv alebo štýlom písania. Nedajú sa zhltnúť za 2 večery, alebo ak sa aj dajú, cítime, že to nie je ten správny postup a mali by sme sa pri nich viac zastaviť. Alebo jednoducho za…
Téma - 7
Dej - 7.5
Postavy - 8
Štýl - 9

7.9

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

You May Also Like