Pokračovanie knihy Meno vetra Strach múdreho muža (s podtitulom Príbeh kráľovraha: Deň druhý) sa mi dostal do rúk so slovami: „mnohí by dali neviem čo za to, aby mali novú rothfussovku vyše mesiac pred oficiálnym vydaním. Nasledovala chvíľka trápnosti, keďže mi meno autora ani názov prvého dielu nič nehovorili, ale potom som odhalila príčinu: fantasy!

Krátky prieskum pred čítaním odhalil, že ide o naozaj populárnu trilógiu. Niektoré komentáre ju opísali ako niečo ako Harry Potter, ale lepšie. Prirovnanie ma celkom nažhavilo a ani 837 strán neodradilo, a tak som sa dala do čítania. Trochu som sa obávala toho, ako sa mi bude čítať pokračovanie prvého dielu, ktorý som nepoznala. Prečítať predtým ale podobne hrubú knihu by bolo nad moje sily, preto som s dôverou otvorila rovno druhý diel.

Keď sa spisovateľ rozhodne napísať hrubú knihu, musí si byť istý, že vie rozprávať pútavo alebo že samotný dej príbehu je natoľko zaujímavý, že sa čitateľ od knihy ťažko odtrhne. Viac než 800 strán (len 2. dielu) dáva tušiť, že autor dokáže oboje.

„Dvere sa nezamykajú bezdôvodne. Zámky odrádzajú ľudí, ktorí nemajú kľúč.“

Dej príbehu sympatického mladého chlapca menom Kvothe sa vyvíja pomaly a rozvážne, a aj akčnejšie scény sú podávané bez náhlenia. Jeho rozprávanie rámcuje zapisovanie týchto zážitkov Kronikárom v malom hostinci, kde sa odohrávajú aktuálne zlovestné udalosti. Autor sa do tohto hostinca sem-tam vráti, aby urobil akúsi medzihru, mohol sa nadýchnuť  a aby čitateľovi pripomenul, že všetko, o čom Kvothe rozpráva, sa naozaj kedysi stalo.

Chudobný a usilovný študent

Druhý diel sa začína tam, kde sa končí prvý – Kvotheho čaká ďalší semester na univerzite. Keďže bohatstvom neoplýva a dokonca sa obáva, či bude mať čím zaplatiť školné, musí nielen utiahnuť opasok, ale sa aj trochu zadĺžiť či poriadne fyzicky zamakať. Štúdium sa v tomto fantasy svete pokladá za niečo cenné, prečo sa oplatí nielen drieť na školné, ale aj usilovať sa počas samotného štúdia.

Zdvorilý sluha

Hoci je Kvothe usilovný, ako správne chlapčisko sa občas zapletie do problémov. Keď k tomu pridáme jeho výnimočného hudobné nadanie (hrá na lutnu), nedostatok peňazí a túžbu dozvedieť sa niečo viac o bájnych Amyroch, nebudeme sa čudovať, ak prijme ponuku odísť. A nie hocikam, ale na (takmer kráľovský) dvor maera Alverona. Ukáže sa, že táto cesta prevýši jeho očakávania – nielen že si svojím sebavedomým, ale zdvorilým správaním získa maerovu priazeň, ale mu aj zachráni život a pomôže získať srdce jeho vyvolenej.

Pravý vodca

Maer ho za odmenu stavia na čelo výpravy bojujúcej proti banditom v ďalekých lesoch. Dobrodružné útrapy cesty a jeho šomravých spoločníkov v neskrotenej divočine si tu koledujú o tragédiu…

Vášnivý milenec

Ľudia v Kvotheho svete si radi rozprávajú príbehy. Čím úžasnejšie postavy v ňom vystupujú a čím zaujímavejšie veci prežívajú, tým sa ich chýr roznáša široko-ďaleko. Príbeh o víle Felurian, ktorá opantá mužov svojou krásou a zvádza ich až k smrti je síce napoly mýtusom, no Kvothemu sa podarí zažiť ho na vlastnej koži.

Odvážny bojovník

Kvotheho nezlomná chuť po poznaní spôsobí problémy Tempimu, členovi jeho výpravy – naučí ho síce tajomné bojové umenie ketan aj filozofiu myslenia lethani, no následky si musí žehliť už sám Kvothe 3-mesačným pobytom u ľudí, ktorí namiesto prejavovania emócií mimikou tváre všetko vyjadrujú gestami rúk.

S na začiatku zmieneným Harry Potterom má Kvothe niečo spoločné – rodičov mu zabili neznáme temné bytosti, ktoré sa teraz snaží spoznať, nájsť a zabiť. Je tu aj motív univerzity, blízki priatelia i dlho nedosiahnuteľná láska. Ale sú to len drobnosti a v podstatných veciach sa Kvotheho príbeh zásadne líši.

Ak chcete zistiť, kto naozaj ste, kráčajte, až kým neprídete niekam, kde vás nikto nepozná po mene. Cestovanie stiera rozdiely, je to veľký učiteľ, trpký ako liek a nemilosrdnejší než zrkadlo. Dlhá cesta vás o vlastnom vnútre naučí viac než sto rokov tichého rozjímania.

V jeho rozprávaní sa spomína veľa zvláštnych postáv, kmeňov, krajín i zvykov. Zvláštne sú tým, že ich cudzie názvy pre nás nič nehovoria a ak nie sú v texte bližšie opísané, vlastne ani nevieme, koho si máme predstaviť a ako si to máme všetko pospájať. Ale to je už svet fantasy – v niečom pripomína život minulých storočí, v niečom tajuplný svet za zrkadlom. Svet, v ktorom piesne znejú úplne inak a inak ich ľudia počúvajú, inak sa správajú a uvažujú. Ľudia žijú nasledujúc zákony, nad ktorých prestúpením nikto radšej neuvažuje. Nielen kvôli obave z trestu, ale preto, že si ich ctia a rešpektujú.

Okrem toho, že dej plynie pokojne, je rozprávaný zaujímavo. Čo je ešte lepšie – postavy sa v tomto románe nikde neponáhľajú, naopak – podchvíľou sa radi zastavia a rozprávajú sa. Nie o bezvýznamných veciach, ako toľkokrát my, ale o hlbokých filozofických otázkach. A ako hovorí Kvothe – otázky si cenia rovnako ako odpovede. Je to bezpochyby skvelá pridaná hodnota inak výborne napísaného fantasy, takže ak by ste ho čítali aj viackrát za sebou (čo je ale, vzhľadom k rozsahu, asi nereálne), nájdete v ňom vždy myšlienky hodné zamyslenia.

Pokračovanie knihy Meno vetra Strach múdreho muža (s podtitulom Príbeh kráľovraha: Deň druhý) sa mi dostal do rúk so slovami: „mnohí by dali neviem čo za to, aby mali novú rothfussovku vyše mesiac pred oficiálnym vydaním“. Nasledovala chvíľka trápnosti, keďže mi meno autora ani názov prvého dielu nič nehovorili, ale potom som odhalila príčinu: fantasy! Krátky prieskum pred čítaním odhalil, že ide o naozaj populárnu trilógiu. Niektoré komentáre ju opísali ako niečo ako Harry Potter, ale lepšie. Prirovnanie ma celkom nažhavilo a ani 837 strán neodradilo, a tak som sa dala do čítania. Trochu som sa obávala toho, ako sa mi bude čítať pokračovanie prvého dielu, ktorý som nepoznala. Prečítať predtým ale podobne hrubú knihu by bolo nad moje sily, preto som s dôverou otvorila rovno druhý diel. Keď sa spisovateľ rozhodne napísať hrubú knihu, musí si byť istý, že vie rozprávať pútavo alebo že samotný dej príbehu je natoľko zaujímavý, že sa čitateľ od knihy ťažko odtrhne. Viac než 800 strán (len 2. dielu) dáva tušiť, že autor dokáže oboje. „Dvere sa nezamykajú bezdôvodne. Zámky odrádzajú ľudí, ktorí nemajú kľúč.“ Dej príbehu sympatického mladého chlapca menom Kvothe sa vyvíja pomaly a rozvážne, a aj akčnejšie scény sú podávané bez náhlenia. Jeho rozprávanie rámcuje zapisovanie týchto zážitkov Kronikárom v malom hostinci, kde sa odohrávajú aktuálne zlovestné udalosti. Autor sa do tohto hostinca sem-tam vráti, aby urobil akúsi medzihru, mohol sa nadýchnuť  a aby čitateľovi pripomenul, že všetko, o čom Kvothe rozpráva, sa naozaj kedysi stalo. Chudobný a usilovný študent Druhý diel sa začína tam, kde sa končí prvý - Kvotheho čaká ďalší semester na univerzite. Keďže bohatstvom neoplýva a dokonca sa obáva, či bude mať čím zaplatiť školné, musí nielen utiahnuť opasok, ale sa aj trochu zadĺžiť či poriadne fyzicky zamakať. Štúdium sa v tomto fantasy svete pokladá za niečo cenné, prečo sa oplatí nielen drieť na školné, ale aj usilovať sa počas samotného štúdia. Zdvorilý sluha Hoci je Kvothe usilovný, ako správne chlapčisko sa občas zapletie do problémov. Keď k tomu pridáme jeho výnimočného hudobné nadanie (hrá na lutnu), nedostatok peňazí a túžbu dozvedieť sa niečo viac o bájnych Amyroch, nebudeme sa čudovať, ak prijme ponuku odísť. A nie hocikam, ale na (takmer kráľovský) dvor maera Alverona. Ukáže sa, že táto cesta prevýši jeho očakávania - nielen že si svojím sebavedomým, ale zdvorilým správaním získa maerovu priazeň, ale mu aj zachráni život a pomôže získať srdce jeho vyvolenej. Pravý vodca Maer ho za odmenu stavia na čelo výpravy bojujúcej proti banditom v ďalekých lesoch. Dobrodružné útrapy cesty a jeho šomravých spoločníkov v neskrotenej divočine si tu koledujú o tragédiu... Vášnivý milenec Ľudia v Kvotheho svete si radi rozprávajú príbehy. Čím úžasnejšie postavy v ňom vystupujú a čím zaujímavejšie veci prežívajú, tým sa ich chýr roznáša široko-ďaleko. Príbeh o víle Felurian, ktorá opantá mužov svojou krásou a zvádza ich až k smrti je síce napoly mýtusom, no Kvothemu sa podarí zažiť ho na vlastnej koži. Odvážny bojovník Kvotheho nezlomná chuť po poznaní spôsobí problémy Tempimu, členovi jeho výpravy - naučí ho síce tajomné…
Téma - 7.5
Dej - 8.5
Postavy - 8
Štýl - 8

8

8

33 comments

  1. bode :) prepac jednu som pocital dvakrat :D preistotu som to preratal a ak sa to este pocita tak ich je 19 (ak ratas aj tuto o strachu mmudreho muza, bez nej je ich 18)

  2. 17 :)
    No toto, máme tu Janka aj Marienku, kde je chalúpka? :D
    Ella, problém je to každého, blbo sa určuje čo bude monicqa rátať za recenziu a čo nie :) netraba byť drzý :P, kúp si psa, daj mu meno… no dajme tomu Ronny a kľuuud :D a potom s ním choď na dlhé prechádzky, môžeš si so sebou zobrať aj fľašku :D :P

  3. toto je už nesúťažne ale musím reagovať:

    ronny – kúpiť si psa a dať mu ešte aj meno ronny? ty si odkiaľ prišiel sa radšej spamätaj, ja už psa mám a určite by som mu nedala také meno a po ďalšie toto s tou dlhou prechádzkou a s tou fľaškou to bolo ako úplne od veci, neviem odkiaľ si, ale keď to robíš takto ty a je ti pri tom fajn tak to je už tvoja vec (nechápem ako ťa práve toto mohlo napadnúť) ale ja nie som povinná robiť to čo ty tu si vymyslíš a je to trápne inak….a ešte niečo -nikto sa na tvoj názor nepýtal a to čo som predtým písala bolo pre Kvothe ne pre teba tak nabuduce si ušetri také zbytočné a nezmyselné poznámky…!!!!

  4. Na to musím zareagovať, ako všímam Ella nemá rada keď niekto vyjadruje svoj názor.
    Psovi daj v pohode meno Trhač, Livia Petrova alebo aj Godzila :P
    Možno myslel fľašku s vodou… na prechádzke vie vysmednúť občas.
    To, že si to pochopila ako fľašu alkoholu naznačuje, že si takéto poznámky vypočúvaš dosť často… a zrejme na nich bude aj zrnko pravdy ;)
    … nie je to súťažne, ale nemohol som odolať :)

  5. Nesúťažne:
    Mirec – pre mňa za mňa vyjadrujte si tu názory, čo len chcete žily mi to určite trhať nebude….Lívia Petrova??? to je akože o čom? Ďalší čo rozpráva od veci….Kto hovorí že som to pochopila ako fľašku alkoholu? Myslela som to všeobecne ze na dlhé prechádzky s fľaškou nenapadne len tak niekoho napísať cudziemu človeku….ty tak veľký prd vieš čo počúvam často a nie je to i tak tvoja vec, tak láskavo buď ticho….píšeme tu komentáre aby sme sa zapojili do súťaže a nie preto aby sme sa tu začali hádať tak sa ukľudnite neviem načo si otvárate hubu na komentár, ktorý nebol ani pre Vás omg….

    …a aj tých akože smajlíkov si strč vieš kde… .!. :))) :P :D

  6. No hele, ono to aj odpísalo :D
    Ella Hop :D
    Je to príliš inteligentný humor aby si to pochopila :), pokiaľ viam fyzicky nie je možné aby sa ti začali trhať žily :D :P
    Pravda nič neviem, sú to len hypotézy a som ticho, ozýva sa iba klipkanie klávesnice :P
    Ja píšem, delím sa ľudni so svojim názorom, ty si sa začala hádať ;)
    Neboj tých smejov si ešte užiješ :D
    :-P :-D :) :( :-( xD ;D ;) ;-D -.- T_T :-O :O…. a hromada ďalších :P

  7. teba Mirec vystihuje len jedno slovo – primitív

    …pekný deň prajem a viac sa nebavím s tebou….za pochopenie vopred ďakujem :)

  8. Primitív? No ja by som to videl na vulgarizmy na fóre a tým pádom na diskvalifikáciu :D :P
    A o primitívoch je známe, že nemajú pochopenie :P

  9. ííííííí primitív a vulgarizmus?(mne sa to nejako nezdá, ale jasne ja nič neviem :P) Môj pekný ty si asi vychovávaný v perinke alebo si v živote nepočul žiadne vulgarizmy, keď skončí súťaž a ja by som bola taká a zaoberala sa ďalej tebou tak by som ti povedala pár vulgarizmov, ktoré by ťa viac vystihovali :D :D :D :D ale jasne chápem toto bol tvoj trápny pokus aby som tu skončila, ešteže to nie je na tebe….:)))

  10. íííííí? Čo hýkaš jak somár? :D /že si sa aspoň priznala :D/
    Počul som ich dosť, máme v triede spolužiačku a ona neustále, že OMG :D Naprílad na AJ povedala OMG your books are so boring, alebo niečo také :D
    Verím, že tých vulgarizmov poznáš požehnane… to je tou výchovou ;)
    Skončila si už asi 2x, ale furt tu niečo napíšeš :D :P
    … prajem krásny deň :)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*
*