Kritika vs. hejterstvo – kde sú hranice?

Predstavte si, že sa dlhodobo venujete nejakej činnosti. Ide vám to, baví vás to a máte aj pozitívnu spätnú väzbu z okolia. Ľuďom sa páči vaša práca a vy z toho máte dobrý pocit. Nezáleží, či predávate hotdogy, šéfujete svojej firme alebo kreslíte krajinky vodovými farbičkami. Tešíte sa, lebo do toho dávate seba.

Ale žijeme v reálnom svete. Aj keby všade rozsievate dobro a lásku ako Matka Tereza, vždy sa nájde niekto, kto vás bude kritizovať, znevažovať vašu prácu alebo prinajmenšom trúsiť cynické komentáre na vašu adresu. A to vás bolí, lebo do toho dávate seba.

Všetci sme citliví na to, čo robíme. Nedáme na svoje aktivity dopustiť ako rodičia na svoje dieťa, keď vystupuje v školskej besiedke. Pýtame sa druhých na ich názor, ale podvedome si aj tak myslíme, že to robíme najlepšie.

Jedným kľúčom k úspechu je obklopiť sa tými správnymi ľuďmi, ktorí povedia úprimne svoj názor bez postranných úmyslov niečo si dokazovať alebo mať za každú cenu pravdu. Druhým kľúčom je mať vypracovaný vnútorný zmysel pre to, ktorými radami sa nakoniec skutočne riadiť a ktoré rozumne odfiltrovať.

Problém nastáva, keď naša činnosť uzrie svetlo sveta. Vtedy sa vymaní z bezpečného okruhu dobromyseľne konštruktívne kritizujúcich a odhalí sa každému bez rozdielu stupňa IQ a vnútornej integrity. Je to výborné, stúpa počet lajkov a pochvalných komentárov. You did it, bro!

Vinou nerovnomerného rozloženia mentálnej kapacity a nedostatku pudu sebazáchovy, ktoré si z nejakého krutého dôvodu vydobyla matka Príroda, sa však medzi komentármi skôr či neskôr objavujú aj tzv. hejty.

Hejt je produkt hejtingu, nenávistného rýpania praktikovaného hejterom. Hejter je jedinec s nejakým komplexom, ktorý našiel svoje uplatnenie v tejto disciplíne. Potrebuje svoju nenávisť ukázať svetu, dokázať, že on je ten, ktorý má vo všetkom pravdu a čo najvychcanejšie uraziť hejtovaný objekt. Aplikovanie hejtingu prináša hejterovi pocit slasti. Aby sa tento pocit dostavil, jedinec hejtuje všade, kde sa objaví a snaží sa so sebou strhnúť čo najviac ďalších ľudí.

Od normálneho človeka, ktorý len niečo kritizuje, sa líši svojou fanatickou vášňou neustále sa vŕtať v objekte svojho hejtovania. Hejtovanie je neliečiteľná závislosť – hejter si nikdy nedá rozumovo vysvetliť, že sa vo svojich názoroch a prejavoch môže mýliť. Vlastne to ani nie je o rozdielnych názoroch, ale o a priori negatívnom postoji k veciam navôkol.

Z istého dôvodu sa hejtovanie postupne stalo módou, ako sa z obyčajného človeka môže rýchlo stať niekto, koho budú čoskoro všetci poznať. Tak sa vyrojili aj inteligentní hejteri, ktorí nehejtujú preto, že by mali v hlave slamu, naopak, hejtujú cieľavedomo a premyslene, čím si budujú svoju osobnú značku.

Ako sa vraví, proti gustu žiaden dišputát, no za seba hovorím, že takéto prejavy veľmi nemusím. Snažím sa dívať na svet pozitívne a optimisticky, netvrdím, že som dokonalá, ale snažím sa pracovať na sebe a pomáhať ľuďom okolo mňa. Preto mi skoro zabehlo, keď sa s mojím menom začalo spájať slovo „hejterka“, pričom ja túto nálepku považujem za urážku.

Pred rokom som sa zúčastnila skvelej akcie a o svojich zážitkoch na Manager Expo som napísala aj sem na blog. Už vtedy som si povedala, že o rok si to určite zopakujem a dátum konania tohtoročného Mexpo mám v kalendári už odkedy ho zverejnili. Tento rok mi, žiaľ, nevyšlo zúčastniť sa tejto akcie z finančných dôvodov. Predsa som si do poslednej chvíle nechávala otvorené dvierka, ak by sa mi náhodou podarilo predsa ísť.

Propagácia Mexpo beží na Facebooku a Twitteri už pomerno dlho a intenzívne. Od postupného zverejňovania skvelých spíkrov s určite perfektnými prednáškami až po informácie o sprievodnom programe + rôzne ankety a súťaže v spolupráci s ďalšími médiami. Keďže túto aktivitu sledujem, neušlo mi, že súčasťou sprievodného programu bude aj bodypainting – maľovanie na polonahé ženské telá a sexy hostesky, ktoré sa vyberali hlasovaním na webe ako modelky do Miss World.

Ako tak pozerám, tento rok @mexposk definitívne vypúšťam. Aj tak tam lákajú len chlapov (najprv maľovanie na telo, teraz sexy hostestky)…

— Monika Zbínová (@monicqa) September 24, 2012

Nie je to vec, ktorá by znepokojila moje mravné cítenie, ani kvôli ktorej jedinej by som sa rozhodla na akciu nejsť. Brala som to tak, že tak ako pre pánov môžu byť tieto veci rozhodujúcim plus, pre mňa boli rozhodujúcim mínus. Hoci uznávam, marketingovo je to dobrý nápad ako prilákať ešte viac chlapov. Ale tak ako ženy nechodia na ženský striptíz a nikto sa ich nepýta prečo, čakala som, že aj na mojom tweete sa len chlapi pousmejú a ide sa ďalej. Namiesto toho sa strhla obrovská vlna. Dokonca podobne ako ja sa vyjadrili nielen dámy, ale aj zopár pánov. A to sme len vyjadrili svoj názor, že v snahe o čo najväčšiu zaujímavosť sa inak perfektne vyprofilovaná konferencia uberá zvláštnym smerom.

@monicqa @mexposk Jasne dat vybrat ludom hostesky tvare je mega sexisticke. Pacia sa mi tieto hejty ale vies co mam ich v <|> ideme si svoje — Bíreš Peter (@birespeter) September 24, 2012

@mexposk, čo má súťaž krásy spoločné s kvalitným servisom na konferencii? — Michael Jurkovič (@m_jurkovic) September 24, 2012

@m_jurkovic Keby len to. Trosku sexistycke mi to pripada. Skoro az ubohe. Ako 50rokov dozadu… @branorac @mexposk — Pavol Holeš (@pavolholes) September 24, 2012

Co to je za sexistické lajkování hostesek na webu @mexposk? #jakovazne — Michaela Losekoot (@Michelle_LSKT) September 27, 2012

Namiesto slušného rešpektovania názoru druhého (lebo toto malo skutočne ďaleko od hejtovania) sa do nás riadne pustili nielen organizátori Mexpo, ale aj ďalší. Vraj to znie ako feministicky vykrik do tmy bojujuci za vnutornu krasu lebo ta vonkajsia je nepodstatna…

K samotnej téme sexizmu som si požičala koment od Vlada pri Mišovom článku:

Pointa námietky “sexizmu” je v inom. Ešte stále sú ľudia a je ich dosť, čo túto stránku života považujú za intímnu a teda nevhodnú do akéhokoľvek verejného kontextu. Patrím k nimi. Akékoľvek využitie sexuálneho pudu (áno ide o pud nie racionálnu časť vedomia) na zviditeľnenie je minimálne neférové. Úroveň morálky má každý posunutú inak a teda hodnotenie nemorálne nepoužijem. Na mexpo som nebol, ale z tejto kampane má jedinú asociáciu – bujará žúrka, baby a chľast geekov. Ak to bolo cieľom komunikácie, tak bola zvládnutá. Jedine mi nesedí k tomu nesedí obsah prednášok a “manager” v názve.

Boli sme veľmi rýchlo zaradení do skupiny zákazníkov-teroristov. A keď už som si myslela, že tie pokriky utíchli, prišlo Mexpo s novou aktivitou:

Prvym poctenym hejterom je @monicqa ktora mala problem s nasim sexistickym vnimanim sveta – hlasovanim hostesiek :) 25% za zl. kod „MONICQA“

— Mexpo 5.- 6.10.2012 (@mexposk) October 2, 2012

Podobnú zosmiešňujúcu odmenu si zaslúžili aj ďalší dvaja chalani, z čoho mali strašnú srandu skalní príverženci Mexpa. No deň sa neskončil – jedna z prednášajúcich zareagovala naozaj radikálne a rovno sa odhlásila z celej akcie. Tí istí skalní prívrženci to opäť okomentovali – a veľmi ponižujúcim spôsobom (to, čo napíšete vo svojom verejnom profile na Facebooku už dávno nie je súkromné).

Na jednej strane odborníci na marketing radia – milujte svojich hejterov, na druhej strane – pozor na zákaznícky terorizmus. Ako vidím, nájsť zlatý stred môže byť pre niekoho veľmi ťažké. Lenže čo keď to prestrelíte? Pripadá mi to tak, že sa páni organizátori príliš obklopili dobroprajnými kamarátmi a ostali závislí na pozitívnej spätnej väzbe, pričom na každý negatívnejší názor dávajú odpovede v štýle mysli si, čo chceš.

Toto už dávno nie je len o sexizme.

Je mi ľúto, že zo mňa organizátori akcie, ktorú som predtým chválila, kade som chodila, urobili hejterku.

Je mi ľúto, že miesto rešpektovania je cudzí názor ponižovaný a zosmiešňovaný.

Je mi ľúto, že byť hovado začína byť podobne lukratívnou nálepkou ako byť hejter.

Veľa informácií, názorov a emócií. Nechcem z toho robiť esej, aj tak je článok dosť dlhý. Urobte si názor každý sám.