10 vecí, ktoré robia blogy o knihách dobre

Keď som pred mesiacom písala článok o svojom (vraj) najlepšom knižnom blogu, myšlienky sa mi rozbehli na rôzne smery. Samozrejme, ten prívlastok je umelý – blogy o knihách nemajú vlastnú súťaž a za najlepšiu knižnú blogerku ma nevyhlásila ani žiadna oficiálna porota.

Sféra knižných blogov si totiž žije takým svojím životom. O knihách bloguje hocikto od tínedžerov vyššie. Za recenzie sa považuje čokoľvek a o ich význame a prínose pochybujú aj vydavateľstvá (ale o tom inokedy).

Okrem toho mnohí ľudia, ktorí by vedeli o knihách písať oveľa lepšie ako ja, z rôznych dôvodov (už) neblogujú vôbec alebo len minimálne.

Takže keď som si uvedomila, že mám (momentálne asi) najlepší knižný blog, na jednej strane ma to potešilo, na druhej som sa zhrozila. Znamená to, že nikto nemá lepší blog o knihách ako ja? To je dosť bieda. Veď ja sama sa v žiadnom prípade nepovažujem za najlepšiu. Okrem toho, každý potrebuje inšpiráciu a konkurenciu (v tom dobrom zmysle slova), teda niekoho, kto ho môže ťahať vyššie.

Vďaka Knihomole som si urobila prehľad o tom, koľko knižných blogov u nás a vedľa u českých susedov aktívne funguje. Hoci som niektoré už poznala, všetky som si podrobne preklikala a rozhodla sa napísať článok o tom, čo sa mi na blogoch páči a nepáči. Budem sa však snažiť hlavne optimisticky chváliť, čo robia knižní blogeri dobre.

1. Predstavia sa

S každou novou fantasy sériou vznikne prílev nových blogov. Väčšinou sa na seba podobajú formou aj obsahom, a to nechcem nikomu krivdiť, ale uznajte: originálnych blogov je minimum. Aj preto je dobré, ak mám už pri letmom pohľade na web predstavu, kto články píše.

Od absolventa univerzity alebo šéfredaktorky vydavateľstva určite čakám iný prístup aj štýl ako od tínedžera, ktorého recenzie môžu byť zaujímavé úplne iným spôsobom.

Našťastie, aspoň krátke bio v sidebare je takmer samozrejmosťou pre všetkých okrem mňa. Ja som si ho ako starý harcovník dovolila dať až pod článok.

Celkom dôležitý je aj názov blogu s prípadným sloganom či podtitulom. Pri Pampúchovi je to hneď jasné: na „blogu o pekných detských knihách“ sa teda nebudem stresovať, že nevidím recenziu žiadnej horúcej detektívky.

2. Viem, o čom píšu

Každý knižný bloger musí na začiatku vyriešiť základnú otázku: aké používať nadpisy recenzií? Uvádzať v nich názov knihy alebo vymyslieť niečo kreatívne, pútavé, čo zaujme a prinúti čitateľa článok otvoriť?

Oba prístupy majú svoje pre aj proti. Názov knihy v nadpise jednoznačne lepšie vplýva na SEO, tvorivý nadpis zase môže prilákať ku kliknutiu napríklad pri zdieľaní na Facebooku.

Z hľadiska praktickosti sa mi ale viac pozdáva uvádzanie názvov. Najmä preto, že keď prídem na nejaký blog, z rýchleho preskenovania nadpisov viem hneď odhadnúť, aké knihy bloger číta a recenzuje a taktiež sa dá vďaka nim lepšie vyhľadávať.

Opačný prístup vyznáva zo skúsených blogerov napríklad Jozef Kuric. Budem rada, ak sa v komentároch podelí s tým, ako mu tento prístup funguje :).

3. Píšu pravidelne

Zlaté pravidlo blogovania. Prečo je dôležité zvlášť pre blog o knihách? Čím viac máte načítané a narecenzované, tým viac stúpa vaša reputácia.

Nestačí napísať pár dobrých článkov, ktoré z vášho blogu urobia čítaný. Knižný bloger si robí meno práve tým, že má prehľad v knižnom svete a vyjadruje sa o ňom. Jedno bez druhého nemôže dobre fungovať.

4. Snažia sa písať bez chýb

Nie som žiadny grammar nazi a hoci som slovenčinárka, sama (žiaľ) chyby robím, a nielen z nepozornosti. Nejde teda o to, aby ste v tom boli 100%, ale väčšine chýb sa bežný človek dokáže vyhnúť.

Či už sú to minimálne bežné pravopisné chyby typu ypsilonov, ale aj typografické chyby (napr. že pred čiarkou nie je medzera) a základné štylistické chyby.

Tým sa dá vyhnúť jednak prečítaním si svojho textu po jeho napísaní a ideálne tak, že si ho viackrát prečítate a upravíte o deň-dva neskôr. Vtedy je dobre odležaný ako cesto na koláč a väčšinou zistíte, že mnohé veci môžete vymazať, presunúť či prípadne ešte doplniť.

5. Používajú reálne fotky

Kto nikdy nesúdil knihu podľa obálky, nech prvý hodí kameňom. Pravdou je, že to robíme všetci a pekné obálky ku každému knihomoľovi skrátka patria. O to viac, keď sme si na instagramoch zvykli na pekné knižné „zátišia“ s kávou, kvietkami a zvieratkami.

Súčasné trendy teda jednoznačne nahrávajú reálnym fotkám kníh, ktoré čítame, aby navnadili našu fantáziu aj cez oči. Netreba na to mať zrkadlovku, stačí lepší mobil. Plusom je, ak sa knihy fotia v jednotnom štýle, ktorý sa pre blogera môže stať charakteristickým.

V tomto je pre mnohých veľkým vzorom Džejna, ktorá zároveň žiaľ patrí do skupiny hibernujúcich blogerov. Ja som začala knihy fotiť na mojom červenom Ikea stolíku za 5 korún a hoci je to porovnávanie hrušiek s… hruškovými jadierkami, celkom sa mi to pozdáva. Čo poviete?

6. Potrpia si na pekný dizajn

Toto je možno najsubjektívnejší a najrozporuplnejší bod, lebo pre každého je pekné niečo iné. Možno niekomu sa nepáči môj dizajn blogu, mne sa nepáčia tie rôzne prekudrlinkované blogspoty. Tiež niečo iné letelo pred 5 rokmi a iný dizajn je moderný v roku 2017.

Dizajn je otázkou kombinácie farieb, písma, rozloženia blogu, použitých prvkov i spomenutých fotiek. Najmä pri tínedžerských blogoch je problém nájsť pekný web, ale aj blog na blogspote sa dá urobiť jednoducho a pekne, ako má napr. Daydreamer’s world.

Pekný blog má určite Orvokki či z českých blogerov Tereshina a Nofreeusernames.

7. Majú vlastný názor

Kým dizajn blogu je otázka vkusu a dá sa prípadne kedykoľvek zmeniť, obsah recenzií je pre blogy o knihách základ a zároveň tvorí osobnú značku knižného blogera. Neviem, či ste už videli odborné knižné recenzie v literárnych časopisoch, ale tie naše blogerské sú oproti tomu ako čítanie zo šlabikára.

Tým nechcem potopiť všetky internetové recenzie na knihy, lebo by som potopila aj sama seba. Ale aj recenzia na blogu by mala mať nejakú úroveň a hlavne by v nej nemalo chýbať to podstatné: vlastný názor podložený argumentmi.

Na výške sme sa smiali interpretáciám v štýle „páčilo sa mi to“ a o 7 rokov neskôr robím to isté, keď čítam „recenzie“, ktorých prvú polovicu tvoria anotácia skopírované z internetového kníhkupectva či tlačovej správy, jeden odsek toho, ako sa mi to páčilo a na konci grafické vyjadrenie svojho názoru v podobe 4 z 5 ružičiek.

Mať vlastný názor ale znamená aj to, keď bloger nehodnotí všetky knihy pozitívne ako výborné alebo prinajhoršom celkom dobré a vie povedať svoj názor aj vtedy, keď je kniha totálna kravina. Aj keď to sa vydavateľom a kníhkupcom, s ktorými bloger zvyčajne spolupracuje, veľmi nepáči.

O to cennejší je teda pohľad takého blogera, ktorý recenzuje (aj) knihy, ktoré si sám kúpil či len tak dostal. V tomto je mi veľkým vzorom napríklad Kendy.

8. Udržujú poriadok

Blog je virtuálna domácnosť, kam pozývate hostí a chcete, aby sa tam cítili dobre. Ja sa cítim dobre na blogoch s čistým dizajnom, ktoré sú prehľadné a dobre sa čítajú. K tomu prispieva aj štruktúra webu.

Či ju robíte cez kategórie, tagy či inak, je dôležité, aby sa dalo v článkoch dobre orientovať. Toto majú blogy väčšinou zvládnuté dobre. Výnimkou sú prípady veľmi kreatívne vymyslených názvov kategórií, z ktorých je ťažké uhádnuť, čo sa pod nimi skrýva.

Tiež sa mi páči, ak má blog dobre urobený archív článkov a môžem sa pozrieť jedným okom na prehľad toho, o čom bloger kedy písal. Užitočné sú aj zoznamy najčítaných či najkomentovanejších článkov – nimi obvykle začínam, ak sa chcem v niečej virtuálnej obývačke prvýkrát zorientovať.

V štruktúre (webu aj článkov) je príkladný najmä Schefikův blog.

9. Používajú prehľadné hodnotenia

Recenzie sú vlastne rozpísané názory na knihu. Ten je ťažké vyjadriť len v štýle páči/nepáči, vždy je tam nejaké ale. Málokedy dobrá kniha vyniká úplne vo všetkom, málokedy zlá kniha na všetkom stroskotá. Preto sa mi páči, keď je pod recenziou ešte grafické hodnotenie, ktoré názor na knihu zhrnie a trošku zaškatuľkuje.

recenzia hodnotenie

Na mojom blogu používam 4 kritériá, ktorým priraďujem čísla od 1 po 10. Z toho sa vypočíta výsledné hodnotenie. Okrem toho som začala pri nových knihách písať odporúčania, pre koho sa kniha najviac hodí a naopak, čo môže čitateľovi tiež pomôcť pri rozhodovaní, či si knihu kúpiť alebo nie.

10. Píšu aj iné články ako recenzie

Recenzie o knihách tvoria základ knižného blogu. Ale čo si budeme klamať, už nie sú také populárne ako kedysi. Možno tým, že sú mnohé nekvalitné, možno tým, že dnes sa už (na internete) menej číta a viac skenuje. Ďalšie dôvody pokojne doplňte.

Knižní blogeri teda už dlhšie obsah na blogu dopĺňajú o iné formy: unboxingy, wishlisty, lookbooky, píšu o svojich spisovateľských pokusoch, robia záložky, rozhovory a pod. Vnímam to opäť ako takú módnu vlnu (niekde to začalo, tak to robia všetci), no omnoho viac mi chýba obsah trochu iného typu.

Komentáre k situácii na knižnom trhu, články o zaujímavých knižných projektoch alebo čokoľvek pokojne aj polemické, čo by rozpútalo vášne, rozprúdilo diskusiu, pritiahlo nových čitateľov. Sama v tomto nie som veľmi dobrým príkladom, ale už mám na zozname zopár tém, ktoré by som chcela spracovať popri pravidelných článkoch o knihách.

Aj tento článok by mal byť takou prvou lastovičkou. Napíšte mi do komentárov, s ktorými bodmi súhlasíte alebo naopak. A nebojte sa vášní ;).

6 comments
  1. Veľmi pekne zrhnuté. Ďalším bodom by mohlo byť aj “rozpútanie diskusie”. Obsah kníh je často kontroverznou témou, nie vždy sa o nej však diskutuje.
    Príkladom (aj keď veľmi prehnaným, pretože v diskusii šlo asi viac o egobomby ako o konkrétny obsah knihy) je recenzia Miky Rosovej o Havranovom Analfabetovi https://dennikn.sk/blog/moj-boj-s-havranom/. Už len samotná recenzia bola podnetná k čítaniu v tom zmysle, že by som si knihu (ak by som si našiel čas) prečítal, aby som si overil, či sa autorka recenzie iba nerobí zaujímavou. :)
    Ale diskusia o knihe aj v miere medziblogovej by bol možno zaujímavý posun. Snáď k tomu nejak časom prispejeme. :)

    1. Kývam Knihomole a ďakujem za koment :) Veru, niečo podobné som mala na mysli aj ja slovami: „čokoľvek pokojne aj polemické, čo by rozpútalo vášne, rozprúdilo diskusiu“.

  2. Nuž, neviem, v čom robím chybu, ale podľa nástroja návštevnosti aj počtu komentárov sa zdá, že moju sekciu knižných recenzií na stránke http://www.adhara.sk/?page_id=55 nikto nečíta. Pritom knihy recenzujem už nejaký ten piatok, nejde o syndróm čerstvo založenej stránky, o ktorej nik nevie. Grafika síce pokrivkáva, ale najmä preto, že sa bojím autorských práv. No tiež tak trochu nechápem, prečo by na stránke, kde je dôležitý text, malo až tak záležať na jej vyfintení.

    1. Aké autorské práva máš na mysli? Priznám sa, že z internetu ťa poznám, ale s knižnými recenziami som si ťa ešte nespojila :)

        1. Pokial viem (ale nemam k tomu ziadny zdroj), na pouzitie obalok v tomto kontexte sa nevztahuju autorske prava, podobne ako na uryvky knih, ktore sa standardne pouzivaju v recenziach.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

You May Also Like