Sú knihy, o ktorých sa veľmi nehovorí – ak nemajú brutálne slávneho autora alebo veľký marketingový rozpočet – ale promo si zaslúžia oveľa viac ako niektoré kvázibestsellery. A preto je na nás, knižných blogeroch, aby sme vám o takých knihách povedali, upozornili, namotali na ne.
Dnes budem písať o dvoch takých, teda aspoň dúfam, že to stihnem. Na knihu To je Život! ma upozornila kolegyňa ešte na jeseň, keď sme boli v Prahe. Videla som jej ju na stole a hneď ma upútala jej hravá obálka s Eiffelovkou v pozadí.
Z anotácie sa dočítate, že príbeh je o mladej študentke výtvarného umenia, ktorá hodí kameň do malého bábätka a potom sa oň musí týždeň starať. Uznávam, že to nie je spôsob, ako si má hlavná postava získať svojich čitateľov, lebo hádzanie kameňov do bábätiek ocenia jedine psychopati. Ale nebojte sa, Aurélia to má v hlave v poriadku a nedorozumenie sa rýchlo vysvetlí. Ani samotný fakt, že sa bude starať o batoľa, by vás nemal vystrašiť, bude to skôr zdroj smiešnych príhod ako vymieňanie skúseností z Modrého koníka.
Aj ďalšie postavy stoja za to – Auréliina kamoška Silvia a jej vozenie turistov po Paríži (áno, tam sa to všetko odohráva), láska na prvý pohľad (a to doslova) alebo snobský kultúrny recenzent slávnych parížskych novín.
Všetko by to ale bolo málo, ak by kniha nemala ešte jeden rozmer a jednu dôležitú postavu. Ak ste konzervatívny typ a nemáte zmysel (toleranciu) pre moderné umenie, ďalej ani nečítajte. Inak nebudete mať pochopenie pre výstrednú expozíciu s názvom Život.
Nahý umelec žije niekoľko týždňov v zasklených priestoroch na javisku, kde vykonáva všetky (a to myslím naozaj všetky) činnosti, vrátane tých biologických, priamo na javisku. Akokoľvek šľahnuto to znie, má to svoju pointu i dôležité miesto v príbehu.
Kritika vnímania súčasného umenia vďaka tomu nie je určená len intelektuálom, ale predovšetkým obyčajným ľuďom. A aká by to bola francúzska satira, ak by sa v nej neuťahovalo aj z Angličanov, politiky a módy?
Ak máte radi Houllebecqove romány, tak tento bude ako keby ho napísala jeho rebelská vnučka. Odporúčam ako pohodové a zábavné čítanie s myšlienkou – možno aj o zmysle Života… ;)
Pre tých, ktorí hľadajú niečo rovnako dobré, ale pokojnejšie, dávam do pozornosti druhú dnešnú recenziu na knihu Když život býval ještě náš