Švábi sú na prvý pohľad a prvé počutie nesympatická kniha. Veď uznajte, nazvať ju podľa nechutného hmyzu nie je zrovna najrozumnejší marketingový ťah. V tomto prípade je možno pochopiteľné, prečo druhý diel detektívok s hlavnou postavou svojrázneho Harryho Holea vychádza až tak neskoro. Našťastie, Harry sa kafkovsky nepremení na žiadneho chrobáka, a tak môžete čakať (ako vždy) dobre napísaný príbeh.
V prvom dieli Netopýr bol Harry vyslaný až na druhý koniec sveta, do Austrálie. Tam sa mu podarilo úspešne vyriešiť zverený prípad, a tak keď ho šéf oddelenia vyšle z poverenia ministerstva zahraničných vecí na tajné vyšetrovanie vraždy nórskeho veľvyslanca v Thajsku, blahosklonne sa dá presvedčiť a odlieta do exotického Bangkoku.
Z politických dôvodov je dôležité vraždu vyriešiť úplne potichu, Harry teda spolupracuje len s niekoľkými thajskými policajtmi na čele s vyšetrovateľkou Liz. S žiadnou podporou z domáceho zázemia (okrem niekoľkých významných nórskych prisťahovalcov) nemôže počítať, čo mu niekoľkokrát skríži vyšetrovanie kvôli stále sa objavujúcim novým informáciám. To je na druhej strane možnosťou pre niekoľko zvratov v deji, ktoré vás udržia pri čítaní v napätí až do konca.
– Viděl jste tu děti prodávajíci žvýkačky?
Harry přikývl. Kolem go-go barů v Patpongu se to jimi jen hemžilo.
– To je takový tajný kód. Zvýkačka znamená, že jsou na prodej.
Harry si s hrůzou uvědomil, že si koupil balíček žvýkaček Wrigley’s od jednoho bosého černookého chlapce, který vypadal k smrti vyděšeně. Ovšem Harry si myslel, že ho děsí jen to množstvo lídi a velký hluk.
Po prečítaní 5 holeoviek už mám však nárok aj na nejakú tú kritiku. V Šváboch sa objavuje dosť veľa paralel s Netopýrom – exotické prostredie, symbolika názvov, podsvetie s bordelmi či (slušnejšie povedané) masážnymi salónmi. Harry si opäť lieči svoje boliestky a, samozrejme, bojuje s alkoholom.
Možno až príliš komplikovane Jo Nesbo prepája exotiku, diplomaciu a pedofíliu s finančnými a developerskými špekuláciami, občas som sa v tých všetkých vzťahoch stratila. Umiestnenie príbehu do cudzieho, nenórskeho prostredia, bolo tuším Nesbovým obdobím experimentovania a hľadania sa – hoci má Jo dar preniesť na stránky kníh akékoľvek miesto a atmosféru, osobne si myslím, že tá škandinávska scenéria mu pristane oveľa viac.
Vzpomněl si na Sanpheta, onoho starého Thajce, který se šel převléknou do čerstvě vyžehlené košile a dlouhých kalhot, protože za ním přišla návštěva, a seděl venku na přímém slunci kvůli tomu, aby se nikoho nedotklo, jak prostě bydlí. To bylo mnohem kultivovanější než cokoli, co doposud mezi cizinci v Bangkoku spatřil.
Ak ale chcete vedieť, aké šváby to sídlia v stenách horúceho Bangkoku, kniha vás bude čakať na pultoch kníhkupectiev už od 13. júna. Dovtedy si prečítajte prvých 10 % z knihy.
Za e-knihu na recenziu ďakujem Knihe Zlín.